Dragon Queen

- 8 -

2 kapitola 3 časť 

"Lonnie?" "Vypadni, nech si kto si ja spím." "Lonnie?" "Vypadni!!" "Otvor aspoň oči." "Nie. "Áno." "Nie." "Áno." Už mi ten dotyčný lezie na nervy. Posadila som sa a otvorila iba jedno oko. Premerala som si tú osobu. Bola to žena. Presnejšie dievča v mojom veku asi, o niečo staršia. Bola to krásna bruneta s čokoládovými očami a vysokou postavou. "Ako sa opovažuješ ma budiť?" Snažím sa znieť vážne. Ona sa iba zasmeje. 

"Ahoj. Bella." "Ja sa nevolám Bella." Viem ako to myslela ale mala som chuť si z nej urobiť srandu. "Volám sa Bella." Usmeje sa na mňa a podá mi ruku. "Moje meno už vieš tak ma nechaj spať prosím ťa." Zaľahla som si a otočila sa jej chrbtom. To čo urobila som vážne nečakala. Chytila ma za nohu a ťahala ma cez celú izbu. "Pusti mááá!" Kričala som pomedzi smiech. Nič. Ďalej ma ťahala. "Fajn už som hore! Vzdávam sa!" Pustila ma, toto jej ešte vrátim. "Umyť, zuby vyčistiť a raňajky sú na stole v jedálni. Máš na to 20 minút."  Odíde. Aká milá osoba, že? 

Postavím sa zo zeme a prejdem do kúpeľne. Je tu jedna vaňa, záchod  a umývadlo so zrkadlom. Celá kúpeľňa je do modra. Rýchlo som sa osprchovala, umyla si zuby a vyčesala si vlasy do vysokého konského copu ktorý som si zaplietla a urobila s toho trdol (snáď viete čo myslím :D ) . Zabalená v uteráku som išla do skrine v izbe a vybrala si odtiaľ ružové šaty až po zem s bielou čipkou na bokoch bez ramienok. Krása. Ešte som sa pozrela na seba do zrkadla a vyrazila som do údajnej jedálne. Už samozrejme každý dojedal. Posadila som sa vedľa Harryho. "Dobrú chuť." Povedala som potichu. "Aj tebe." Usmiali sa na mňa všetci. Tak to možno nebolo až tak potichu... Na raňajky bola cibuľová praženica a pomarančová šťava. Kým som dojedla tú obrovskú porciu už tu samozrejme nikto nebol. Harry išiel s Ericom niekam von a kráľ s kráľovnou alá moji rodičia išli riešiť niečo. Takže som tu sama. Postavila som sa a išla rovno do stajne. "Ahoj láska." Pohladkala som po hlave krásneho bieleho Arabského žrebca. "Vyrazíme si?" Usmiala som sa sama pre seba. Vybrala som ho z boxu, učesala ho, dala mu piť a osedlala. Nasadila som mu uzdu a vyviedla ho zo stajne. Nasadla som na neho a v tom mi sadla na rameno Lagúna. "Aj ty ideš s nami?" Zasmiala som sa. Išli sme pomalým tempom cez námestie. V tom som zbadala tú Bellu čo ma ráno tak hnusne zobudila. Škodoradostne som sa usmiala. "Hijééé!" Žrebec sa rozbehol priam smerom k Belle. Vytrhla som cestou džús jednému ujovi ktorý sa ho práve chystal vypiť a ten som vyliala na Bellu. "To máš za to ráno!" Skríkla som ešte a utekala kade ľahšie. Nevedela som sa prestať smiať. Vyzerám ako blázon určite... Zastali sme pred lesom. V tomto lese som našla Lagúnu. Nie tam nejdeš ani keby čo bolo! Okríklo ma svedomie. Radšej som ho poslúchla a otočila sa na odchod. Nechala som môjho žrebca nech ma vedie kade chce. Keďže som nepoznala jeho meno, jednoducho ho budem volať Olaf zatiaľ. Viem, originálne meno. Rozmýšľala som nad veľa vecami, ale hlavne nad Louisom. Čo keď on nebol ten zlý? Ani som si neuvedomila kde sme. "Olaf kam si nás zobral?" Opýtala som sa aj keď som vedela že mi asi ťažko odpovie. Zosadla som z neho a poobzerala som sa okolo. V diaľke bolo vidno kráľovstvo a okolo neho hustý les a samé hory. Bolo tu krásne jazierko a menší vodopád. Voda bola krásna priezračná, aj rybky bolo vidno. A bolo tu ešte niečo. Niečo čo mi hovorilo, že to musím preskúmať. Jaskyňa. Viem žeby som nemala ale ja patrím skôr medzi tých zvedavých ľudí. "Zvedavosť zabíja." Spomenula som si na slová čo boli v knihe od mojej tety. Ignorovala som ten hlas v mojej hlave, Olafa som priviazala o strom a vydala sa aj s Lagúnou do jaskyne. Myslela som na svetlo v jaskyni. Zrazu sa celá jaskyňa rozsvietila. Nooo, už sa lepším, rozhodne. Bola to skôr dlhá chodba. Vydala som sa hlbšie do jaskyne. Išla som už pomerne dlho. Nič, iba dlhá nekonečná chodba. Už som to vzdala, že to nemá konca keď som v tom zbadala niekoho v tej jaskyni akoby bol skrčený v rohu a bál sa že mu niekto ublíži. Okamžite som sa rozbehla za tou osobou. "Louis?! Čo tu do riti ty robíš?!" Kľakla som si k nemu. "K-kto ti to urobil?" Opýtala som sa zhrozene. Celý bol od krvi, samé modriny a dotrhané oblečenie. "Choď p-preč!" Vykoktal zo seba. "Zabije ťa ak neodídeš." Zašeptal. "Ani ma nehne, bez teba nikam nejdem!" Povedala som rázne. Pomohla som mu postaviť sa a kráčali sme smerom k východu. Vyšli sme z jaskyne a Louis sa posadil na kameň pri jazere. "Čo si tam robil?!" Musela som sa opýtať. Povedal jedno slovo, jedno slovo ktoré všetko vysvetlilo. "Liam." Bojoval so svojimi slzami, no jedna mu ušla a vykotúľala sa z jeho modrého oka. "Pšššt už je dobre." Objala som ho. Silno ma stisol. Ledva som dýchala ale neriešila som to. "Ďakujem." Iba som sa na neho usmiala. Pomohla som mu sadnúť si na Olafa a išli sme do kráľovstva. Ukázala som mu hosťovskú izbu kde môže byť zatiaľ a aj kúpeľňu aby sa dal do poriadku. Teraz sedím na posteli a čakám kým Louis príde. Rozhodne sa ho mienim na všetko pýtať. Otvorili sa dvere a mne sa naskytol pohľad na jeho telo s uterákom okolo pásu. Bojovala som zo sebou ale nakoniec som odvrátila pohľad a pozrela sa mu do očí. "P-priniesla som ti oblečenie, kamarátove." Podala som mu Harryho biele tričko s V výstrihom a čierne tesné džíny a boxerky. V jeho šatníku niečo normálne nájsť je zázrak. Toto mi pripadalo jediné normálne oblečenie. Ďakovne sa na mňa usmial a vrátil sa do kúpeľne. Ten zadok,.. Zahryzla som sa do spodnej pery. Nemysli nato! Šikanoval ťa 6 rokov! Okríklo ma svedomie. Ani nie za minútu prišiel prezlečený Louis. Vyzeral fakt skvelo v tých šatoch. Ukázala som na miesto vedľa mňa aby si sadol. Prikývol. Otočila som sa k nemu. "Takže, prečo?" "Čo prečo?" "Prečo si ma šikanoval 6 rokov a teraz si ku mne milý?" Pozrel sa do zeme. Očividne sa mu o tom nechcelo rozprávať. "Hovor." Povedala som. "J-ja som musel." To si naozaj pomohol... "Akože musel?" Povzdychol si. "Chránil som ťa." "Pred?" "Pred každým." Pozdvihla som jedno obočie. "Ako-" Zapozeral sa na mňa tými jeho modrými očami. Chytil ma za pás jednou rokou a za krk druhou. Začal si ma prisúvať k sebe. Normálne by som mu strelila asi facku ale bola som ako v tranze. "Ochraňoval som ťa kvôli tomu aby si bola mimo tohto zlého sveta." Povedal asi milimeter od mojej tváre a dal mi letmú pusu na pery. Potom na čelo. Pohladil ma po líci, postavil sa a odišiel nevedno kam. Nechal ma tu samú, zmätenú. Čo si mám teraz myslieť?

________________________________

Hey guys :3 Čo vravíte na new part ? :) moc ma mrzí že pokleslo rozhodne o veľa votes & reeds :/ ale aj tak ďakujem tým ktorý to čítajú :) Názor? :) Čo si myslíte o Louisovy?? :3

Ps. táto časť je pre teba Simi :*