Načo klamať?

Šok

,,Saskia nerob si dnes žiadne plány."povedal mi otec hneď čo som sa zobudila.
,,Aj tebe dobre ráno"povedala som trosku ironicky.
,,Prepáč ale je to dôležité. Vieš čo som ti hovoril že ideme na tie majstrovstvá do 18 rokov? Určite vieš. Tak dnes k nám prídu chalani. A budeme mat aj 3 hostov. Bude malé prekvapenie."pri jeho rozprávaní mu stále stúpal úsmev. Vedela som že jeho rodina a hokej je pre neho to najdôležitejšie v živote.
,,Aké prekvapenie?"
,,Veľké a pekne"usmial sa.
,,Dobre. Nechám to tak. Posledná informácia a idem. Kedy prídu?"
,,Večer prídu sa navečerať a niektorý aj prespia. Mame veľký dom a máme využite len dve izby a to je spálňa a tvoja izba. Takze ostatne izby sú prázdne. A myslím že traja hostia budú spat s tebou."pri troch hosťoch sa začal usmievať ako slniečko na hnoji. Priznávam začínam sa naozaj báť.
,,Dobre idem si zaplávať."
Áno. Hokej nie je jediný šport ktorý mám rada. Mám rada veľa športov a dokonca aj futbal. Ten aj hrávam. Všetci hokejisti si vždy robia zo mna srandu že určite neviem korčuľovať na ľade keď behám za loptou. No však pozor na mna. Okrem futbalu sa venujem aj krasokorculovaniu. Síce tieto dva športy milujem hokej je stále na prvom mieste. A aby ste vedeli niečo aj o mne. Mám 17 rokov. V decembri budem mat 18. Konečne. A vlastne všetko podstatne už viete. Viete koľko mám rokov ako sa volám a aj aké športy robím. To vám zatiaľ úplne stačí. A áno klamala som. Nejdem ešte plávať. Pôjdem neskôr najprv sa naranajkujem a pôjdem si radšej zabehať. To zaberie veľa času. A potom pôjdem plávať a to už niekedy prídu chalani tak sa pôjdem chystať. Do je plán. Práve je 11:37 takze behať pôjdem približne o 12:00 už to vidím.

,,Som doma!"zakricala som na cely dom.
,,Koľko si dnes zabehla?"zaujimal sa tatko.
,,Presne to je 6 kilometrov."povedala som pyšne.
,,Dosť dobre. Ale kde si bola potom dve hodiny?"
,,Bola som ešte smädná tak som sa zastavila v kaviarni a tam som asi trištvrte hodinu sedela."
,,Tak to už chápem. Dobre môžeš ísť do bazena."
,,No to je jasne že tam aj idem. Musím."
Aby ste pochopili. Bazén mame kryty. To znamená že aj keď je zima môžem sa tam kúpať. A pardon. Zabudla som vám niečo povedať. Škola. Tento rok sa učím doma. Tatko mi to vybavil aby som mohla s ním behať všade a zároveň sa aj učiť. Múdre však? A tak mi to aj vyhovuje.

Už som tu dve hodiny. Niekedy plávam niekdy len tak ležím a to sa stále opakuje. Určite neplánujem vyjsť aj keď by som mala. Znovu som skontrolovala čas na telefóne a už sa blížili k pól piatej. Ak sa chcem stihnúť nachystat mala by som ísť von. Ale je mi tu dobre. Ešte pól hodinka a pôjdem von. Veď majú prísť až večer takze predpokladám o 18:00 približne.

Počula som ako tatko kričí moje meno. Ajaj. Zaspala som. Zaspala som na nafukovacke. Rýchlo som z nej zišla a pozrela sa na hodiny. 17:30. Spala som len hodinu. Ale asi sú už tu. Super. Ja som bola cely deň len v bazene. Áno som hrozne múdry človek ja viem.
Keď som znovu počula hlas ktorý patril tatinovi bola som znovu v realite a začala som vnímať.
,,Anoo?"zakricala som rýchlo.
Myslela som si že má nepočuje a chcela som zakričať znovu lebo jeho odpoved neprišla. No svoje ústa som rýchlo zatvorila keď som videla že sa dvere otvárajú. Bol tam tatino a chalani. Počkať čo? Chalani? Dobre. Až teraz som sa prebrala z reality.
,,Myslel som že už nie si v bazene."
,,No. Nevidalo"zasmiala som sa. Keby vie čo sa mi stalo vysmial by ma. A pravdepodobne aj chlapci za ním.
,,Ešte tu budeš? Lebo chceme ísť grilovať a mám to prekvapenie vieš. Tak by si mohla ísť von."
,,Jasne idem von."
,,Dobre tak ja idem a chalani kľudne sa predstavte s mojou dcérou. Máte dosť rokov všetci takze to nechám na vás."
,,Podal by si mi prosím uterák?"opytala som sa chlapca.
,,Jasne. Nech sa páči."
,,Ďakujem. Inak ja som Saskia."predstavila som sa keď som vyšla von z bazena.
,,Ja som Dalibor."
,,Inac chlapci ktorí neviete som Saskia a bola by dom rada keby sa mi predstavite. Aj keď si to nezapamätám ale aspoň aby som bola trosku v obraze. Chápete."
Zo všetkých strán sa začali ozývať nejaké mena. Dobre už viem asi všetky.
,,Kde ste toľko? Už sú tu traja hostia."prišiel tatino. A zas ten jeho úsmev pri poslednej vete. Naozaj kto to je?
,,Predstavovali sme sa. Ale už ideme. Nestresuj tato"

,,Takze chalani som veľmi rad že ste prišli. A som ešte radšej že niekto pôjde na majstrovstvá s nami navyše. Ale bude to vaša veľká podpora. Reč je trosku aj tak o mojej dcére saskii ale aj o niekom inom. Saskia mám pre teba prekvapenie zavries si oči prosím?"hovoril tato pred všetkými keď sme začali grilovať. Zatvorila som oči a čakala kedy dostanem pokyn aby som ich mohla znovu otvoriť.
Na svojej tvári som cítila nejaké ruky.
,,Hádaj kto som."
Nemusela som ho ani vidieť a hneď som vedela že to je Šimon. Áno. Dámy a pani šimon Nemec. Môj najlepsi kamarát.
Moja reakcia musela byt určite vtipná. Zistila som to už aj z toho ako sa všetci zabávali. Ale úprimne ak ja som sa na tom zabávala.
Padla mi sánka a potom som vykríkla jeho meno. Skôr ako stihol dať dole ruky som sa otočila a skočila som na neho. Takúto reakciu Šimon určite čakal ale nebol pripravený. A preto sme skoro padli. Nohy som si omotala okolo jeho pasu a ruky okolo krku. Oči som mala stále zatvorené. Takto sme tam stali dosť dlho. Ale tento moment niekto prerušil.
,,A ja som čo? Mna ani neprivitas?"znovu známy hlas
,,Filip"zaskočila som zo Šimona  a nachvilku som nebola v objatí. No ale Šimona vystriedal Filip. Áno Filip mešar. Traja hostia. Presne viem kto je posledný. Juro. A toho som vidieť nepotrebovala. Juro vedel že ho nebudem chcieť privítať tak ako ich. Ale pre tatka som to chcela spraviť. A preto hneď ako som sa dostala z filipovho objatia išla som k jurovi. Tiež som ho objala a obmotala okolo neho nohy.
,,Nečakal som že ma obimes."
,,Robím to pre tatka. Nechýbal si mi."
,,ty si mi chýbala."šepkali sme si tak aby to nikto nepočul. Neviem či to bolo najdlhšie objatie ale je to možné. Rozprávali sme sa takze by som sa necudovala.
Po chvíľke som zoskocila.

Sadla som si na  svoje mieste ktoré bolo pri Daliborovi. Vedľa mna si sadol Šimon.
,,Takze ty a juro ste už pohode?"
,,Nie. Spravila som to kvôli tatkovi."
,,Saskia. Už prosím pochop že on ťa stále miluje. Nezaslúži si aj on druhu šancu? On sa nezaplietol so žiadnou babou odvtedy. Ani sa s nikým neolizoval. ON!"
,,Ja som chybu nespravila"
,,Filip. Pod sem"
,,Nie dnes prednasku nechcem."
,,neskoro. Filip dáme jej prednášku."
,,Okey odchádzam."postavila som a povedala že odchádzam.
,,Kam ideš?"spytal sa tatko.
,,Idem do izby pre mikinu je mi trochu zima."
,,Poziciam ti ak chceš."povedal juro.
,,Ďakujem ale ja tak musím ísť na záchod."zobrala som si od neho mikinu a usmiala som sa.
Šimon sa postavil aj s jurom a Filipom a utekali za mnou.
,,Dlho sme spolu neboli."to použili ako výhovorku. Trápne.
,,Chcem byt sama!"
,,Otvor Saskia"
,,Nie"
,,Prosím."
Nevydržala som to. Otvorila som dvere.
,,Áno počúvam tvoje ospravedlnenie a vaše prednášky."
,,Skúsme sa porozprávať ako ľudia. Vy ste sa rozišli len preto lebo sa v bare olizoval s inom?"
,,áno"
,,dobre porozpravajme sa. Inac Saskia vieš o tom že budeme spat s tebou."
,,Áno viem bohužiaľ.

Ahojte toto je prvá kapitola prvého príbehu. Som zvedavá na vás názor. Ľúbim vás.