Načo klamať?

3.kapitola

simonnemec17 vás označil v príbehu.

                           ,,🚢🚢🚢SHIP zas a znovu"

Hneď ráno keď som sa zobudila bolo toto. Môj telefón išiel vybuchnú od správ a komentárov typu:
,,s jurkom znovu tvorivé pár?"
,,stará láska nehrdzavie."
,,hodia sa k sebe"
,,skalné fanúšičky zomierajú🤣"
Nepotrebovala dom riešiť toto. Ale musela som kvôli môjmu skvelému kamarátovi Šimonkovi a určite aj Filipko mal zásluhu. A to znamená iba jedine. Obaja budú mŕtvi.
,,Ja vás zabijem!"vykrikla som na celu izbu čím som všetkých zobudila. Jura som zobudila tiež a tak som sa vytrhla s jeho objatia.
,,Šimon Filip rozlúčte sa so životom. Práve ste on prišli."povedala som a vyskočila z postele. Oni sa veľmi rýchlo prebrali a tak som ich musela začať naháňať. Behali sme po celom dome a vždy keď sme prešli okolo nejakej izby sa po chvíli otvorili dvere. Všetci sa na nás dobre zabávali. No to mi bolo teraz jedno, lebo moja hlavna obet bol simon. Zaškrtim ho. A Filip bude hneď druhý. Ten bude zatiaľ niekde priviazaný aby neušiel. Tak skvely plán. To by som ich najprv musela chytiť a v tom mi boh nedoprial. Síce mám kondičku dobru a som rýchla no keď som ich už-už mala otec sa mi postavil do cesty. Chalani sa schovali za neho a čakali čo sa bude diať. Babovky.
,,Tati pusti má prosím. Musím týchto bastardov zabiť a je to jendo lebo oni majstrovstvá teraz hrať nejdu."
,,Slovník Saskia! Prečo ich nahanas? Keď mi to vysvetlíš pustím ťa."
,,Ale oni ujdú lebo sa boja."
Zobudila som cely dom. A čo veď aj tak je už dosť hodín. Všetci prišli dole a pozerali sa čo sa deje v kuchyni. Kuchyňu sme mali spojenú s jedálňou a obývačkou takze vznikal veľký priestor kde sa všetci úplne v pohode zmestili.
,,Dáme dohodu. Budú tu cely čas stať. Keď mi to vysvetlíš ja usudim či idem hrať nahanky a zabíjať sa alebo sa ospravedlníme."
,,Rozprávaš ako moja učiteľka v škôlke."
,,Lebo sa správate ako malé deti. Tak som začal používať slovník pre malé deti."
,,Dobre platí. Ráno som sa zobudila. Otvorila som mobil a tyto dvaja bas-"
,,Poprosím so slušným slovníkom mladá dáma!"
,,Ale oni si to pomenovanie zaslúžia. Dobre chápem pokračujem. Tyto dvaja chlapci si má fotili ako spím. To by bolo pohode lenže som spala s jurom a oni to dali na storku kde maju skoro 50 tisíc sledujucich."
Ukázala som mu storku na instagrame. Tato sa začal na plne hrdlo smiať.
,,Mne to teda vtipne nepríde."poviem trosku nahnevané. Nato sa tatino prestane smiať.
,,Ale veď ste tam spolu zlatí. Nevidim na tom nič zle. Moc dramatizujes."
,,Ja že moc dramatizujem? Ja? Určite nie. Podľa zákona je trestne si fotiť ľudí bez ich vedomia takze kľudne by som to mohla nahlásiť na políciu. On to ešte aj zverejnil. A po ďalšie ja už s jurom nie som už to konečne v tých vašich hlavách pochopte. Dnes som chcela mat dobrý deň ale asi sa to pri vás mužoch zazratych do hokeja nedá. Pre mna je tato téma citliva a vy stále čakáte že len tak zabudnem. Uvedomte si že aj ja som človek a mám city. Chcela som sa s ním dnes porozprávať a mohlo byt všetko znovu fajn a možno by sa po case aj niečo stalo. Nikdy nevieš. Ale vy ste mi to tak znechutili že už nechcem nič. Odchádzam."
Bolo ticho. Asi všetci boli v šoku. Je pravda že som na tatina Šimona a Filipa vybehla ale zaslúžili si to. Vybehla som hore po schodoch najrýchlejšie ako som vedela a zavrela som sa do izby. Je mi ľúto trochu jura on mi to chcel chudák konečne všetko vysvetlit a zas nemá šancu. No bohužiaľ môže sa poďakovať svojim najlepším kamarátom. S myšlienok má vyrušilo otvorenie dverí. Ja sprostá som ich nezavrela. Nemusela som sa pozrieť smerom tam vedela som že tam bude buď simon alebo Filip. Čakala som viac Šimona. Filip keď tak chodil s ním. S obomi som si dobre rozumela. Šimon aj Filip boli vždy pri mne o boli moja veľká opora. Za každú hádku s jurom vždy boli pri mne a nakoniec som sa s jurom vždy udobrila. No posledná hádka bola výnimka. Zase veľa premýšľam.
No z premýšľania má vytrhol hlas ktorý nepatril sní Filipovi ani šimonovi.
,,Môžem?"spytal sa má.
,,Vieš ja by som chcela byt teraz sama."otočila som sa a nachvíľu sa pozrela do jeho tmavohnedych oči.
Potláčala som slzy. Je ti dva dni nemusím každý deň plakať a ešte sj pred ním.
,,Ja som len... to je jedno idem preč."povedal a hlavu sklopil dole.
,,Vlastne bude fajn ak tu zostanem Juri. Možno potrebujem práve teraz teba."usmiala som sa na neho.
Hneď sa pozrel na mna a v očiach mu bolo vidno šťastie. Bol štastny že ešte stále mám v ňom nejakú dôveru. Sadol si pri mna na posteľ. Boli sme v tichu. Ale ani jednému z máš to neprekážalo užívali sme si to. Po chvíľke sa prerušilo.
,,Vieš ja viem že simon s Filip to robiť nemali ale musíš pochopiť aj ich. Spravili to asi kvôli mne pretože ja stále hovorím sko ťa mám stále rad a že ťa ľúbim. Možno chceli potešiť mna a neuvedomovali čo spôsobia tebe. Poviem úprimne najprv som sa potešil keď som videl ti fotku. No keď som videl tvoju reakciu radosť má hneď prešla. Nemá zmysel aby fo robili keď ty nie si šťastná. Chcel som ti to dnes vysvetlit veľmi som chcel. V noci som zaspal až o pól hodinu neskôr ako si zaspala ty. Rozmýšľal som ako ti to všetko poviem. Nechcel som na nič zabudnúť. Ale nechcel som ti ani klamať a chcel som byt úprimný."
Jeho slova má prihrali pri srdci. Naozaj o mna este stále stojí? Po tom všetkom?
Nevedela som čo mám povedať a preto som ho len objala.
,,Som tu dva dni a už si ma objala asi trikrát. Čo sa s tebou deje?"po tejto vete sa zasmial.
Objatie som stále neprerušila aj po jeho poznámke. Venovala som mu iba jeden maly slabý úder do chrbtu.
,,A to za čo?"
,,Ako keby nevieš ty somár."
,,Vieš čo? Nepohodlne sa mi takto objíma."odtiahol sa a ľahol si. Otvoril ruky a tak mi naznačil aby som si k nemu ľahla. Ak mám byt úprimná vzťah už mame lepší a veď predsa objímajú sa aj kamaráti. A to s jurom sme. Aj keď som povedala niečo iné no je pravda že tento jeden hokejista ma nechal o tom pochybovať a stali sa z as znovu kamaráti. Nechcem nič hovoriť ale možno mu po vaše odpustím úplne a začneme od znovu. To neviem nikto.
A áno zabudla som. Pri týchto myšlienkach som už dávno bola v jurovom objatí.
,,Ja viem že to necitis tak isto ale milujem ťa."povie trosku smutnejšie pri tom ako sa mi hra z vlasmi.
Pozriem sa mu do oči a čakám kedy on spraví to iste. Nič. Nechcel sa mi pozrieť do oči. Bál sa.
,,Pozri sa na mna."prikázala som stale s milým hlasom.
No pohľad stále neprichádzal.
,,Juraj"vždy robil toto on. Vždy najprv povie vetu pozri sa na mna a potom moje meno. Potom som sa mu pozerala do oči lebo by bolo zle. Väčšinou to hovoril keď sa hneval alebo sa niečo dialo.
Po tom ako som vyslovila jeho meno sa mi konečne pozrel do oči.
,,Juri vieš dobre že ťa ľúbim. Nikdy ťa neprestanem milovať a to vieš. Ale teraz to je take komplikovane. Vieš chcem s tebou tieto dni stráviť aby sme sa porozprávali a v podstate začali odznova. Nechcem s tebou znovu skočiť do vzťahu lebo to stále boli. Vieš že ťa milujem tak nerozpravaj hlúposti. Len ti to nehovorím a neopatujem. Ak sa pýtaš prečo je to preto lebo nie sme vo vzťahu a chcem ísť na všetko pomaly."Juro sa na mna usmial. Jeho iskričku v očiach mi neunikli ako by mi aj mohli. Zľakla som sa keď niekto zaklopal na dvere. Vôbec ma teraz nezaujímal okolitý svet. Vnímala som len jura. A preto sme sa ani jeden nepohli a stále sme sa objímali.
,,Ďalej"zakricala som.
,,Saskia my sme s chceli osp-."začal rozprávať simon už len ako chytil kľučku. Bol aj s Filipom takze určite ma idu prosikat že im to je ľúto a nech im odpustím.
,,A ty sa na nás hneváš ze sme ťa s ním odfotili a dali na storku keď vy sa tu dobre ze neolizujete?"vyskocil na mna Šimon.
,,Šimon ukľudni sa aj s tebou sa objímam a nikto nepovie ze sa olizujeme. Chcel si sa ospravedlniť tal rozoberaj to. A nie mna s Jurajom."
,,Takze medzi vami niečo je?"spytal sa Filip s nádejou v hlase. Asi by skákali päťdesiat metrov do výšky keby im teraz poviem áno.
Už som im chcela aj niečo povedať. Nejako ich vysmiat alebo uraziť. No prerušil ma juro.
,,Šimon Filip prosil som vás ak tam budem dlhšie tak nech zostanete radšej dole a ja to za vás vyžehlim a vy sa potom ospravedlnite. Vy ste mi sľubovali ze zostanete dole a necháte nás dvoch samých. Ak by si ma sem samozrejme pustila. Sľúbili ste mi to. A ešte jedna vec chalani. Sme kamaráti. A my vieme povedať aj sami dokedy to tak bude a keď tak vedeli by ste o tom prvý tak neviem čo teraz tu nacvicujete. A keď budeme chciet tak vám povieme ak sa niečí stane či to bude hadka alebo niečo iné. Proste nestarajte sa teraz do nášho súkromia led na to nie ej vhodná doba."
,,Prepáč Saskia my sme vás nechceli rušiť. A mali sme myslieť aj na vaše city predtým ako sme to dali na storku."
Spracovávala som slova ktoré povedal juro. Nečakala som ze povie až tak veľa viet o nás dvoch. A som rada ze povedal čo povedal. Všetko bola pravda a zároveň povchopil aj mna ze nechcem byt s ním hneď vo vzťahu keď sme sa len teraz udobrili.
,,To je pohode chalani. Aj by som vas teraz objala ale uz objimam niekoho iného. Tak potom vám to vynahradím."usmejem sa na nich.
,,My vas necháme."povie Filip.
,,A Saskia ak chceš ja kľudne tu storku dám prec. Chápem ako sa cítiš takze keď mi povieš kľudne ju môžem dať prec."
Pozrela som sa na juriho. Videla som ze čaká na moju odpoved. Hlavou mi naznačoval ze mám povedať áno aby sa nespravilo zas zbytočne halo.
,,Vieš čo simon. Môžeš ju tam kľudne nechať. Aj tak sme teraz v objatí a nie preto ze musíme ale chceme. A videlo to aj tak dosť ľudí takze to je jedno. Kľudne to tam nechaj."
Šimon nič nepovedal len na mna aj s Filipom pozerali ako keby mám na sebe pavúka. Prikývli obaja hlavou a zavreli za sebou dvere.
,,Čože? Ty si sa normálne rozhodla nerobiť halo s tu fotku tam nechať. Ja neverím vlastným ušiam."
,,Nenavidim ťa."
,,Nehovor. Predchvilkou si hovorila ze ma stále miluješ. Neklam samu seba a ani mna."
Začala som sa smiať. Úprimne smiať nei falošne ale konečne sa smiat ako štastny človek.
,,Čo je prečo sa nesmeješ aj ty?"
,,Lebo som si asi úplne až teraz uvedomil ze som spravil hlúposť."
,,Nebola hlúposť za mnou prísť. Ja som rada ze si tu."
,,Nemyslím to. Myslím to keď som sa olizoval s tou babou v klube. To ze som bol opitý ma neospravedlňuje. Presne viem prečo som sa do teba zaľúbil. Do tvojho smiechu do tvojich oči ťa tvoja láskavosť to aká si cieľavedomá a tvrdohlavá. Vždy ma bavilo s tebou sa doťahovať."
Usmiala som sa na neho.
,,Mám ťa veľmi rada."hlavu som si položila na jeho hruď a zatvorila oči. Nešla som spat len som si užívala jeho prítomnosť. On si ma prisunula viac k nemu s vytiahol ma vyššie. Potom nás oboch zakryl perinou. Silnejšie ma stisol ale bolo to stále prijemne. Potom mi venoval pusu do vlasov.
,,Kamaratska."
,,Nemusí byt len kamarátska. Ale vieš o tom ze nejdeme spat?"
,,Zopakuj ešte raz tu prvú vetu čo si povedala? Že nie kamaratska. Ty chceš aj inú? Chýbajú ti moje pery?"
Usmial sa. Podpichoval ma.
,,Našla som si uz lepšie pery."vrátila som mu úder.
,,To sa nestane. Veď predsa moje pery sú tie najsladšie najkrajšie a najlepšie na celom svete. Nikto neviem lepšie bozkávať ako ja. Viem bozkávať tak nežne ale zároveň aj vášnivo."dopovedal. Tieto slova som mu niekedy povedala ja. Keď sme boli ešte spolu.
,,Vlastne máš pravdu. Len vieš. Ja som uz zabudla aké sú. Možno sú už nie sú take aké boli predtým. Možno uz horšie bozkávajú a sú horšie. "
,,Chceš sa o tom presvedčiť?"
Hneď sko to dopovedal neváhala som. Spojila som naše pery. Neplánovala som tak skoro ich rozdeliť a mylsim ze juro bol na tom podobne. Dva mesiace. Dva mesiace som bola bez jeho pier a uz to bola vecnosť. Sz teraz som si uvedomila ako mi chýbali. Kvôli nedostatku kyslíku sme sa odtrhli a opreli sa čelami o seba. Neviem ako ale nejako to zo mna vyšlo.
,,Chybal si mi. Každý kúsok z teba mi chybal. A ty si mi chabal cely. Tvoja povaha a cely ty. Stále ťa milujem."
,,aj ja ťa milujem srdiečko."bola prezývka ktorou ma volal najčastejšie. Teraz naše pery spojil on ale mojou pomocou. Predtým ako sme sa znovu začali bozkávať som sa znovu prekonala a keď sme boli uz taký úprimný tak som povedala pravdu.
,,Chýbali mi aj tie tvoje dokonale pery. Teraz len tak neprastanem a je mi jedno ako to chceš ty. Začal si. Potrebujem ich teraz ako kyslík."
Na to ani neodpovedal. Alebo vlastne odpovedal. Odpoved som dostala takú ze ma pobozkal znovu ale to som uz hovorila.
,,Áno zase ruším sle zabudol som si te-"
Jasne. Všetko bolo moc dokonale aby sa to nepokazilo. Šimon mi vtrhne do izby tentokrát bez klopania. No videl čo videl uz to späť nevrátime.
,,Ja som to hovoril!"vykrikol s radosťou.
,,Dobre beriem si telefón a odchádzam."povedľa keď videl ako sa juro na neho pozerá. Keby sa zabíja pohľadom bola by tu veľká kaluž krvi.
,,Nikomu nič nehovor."
Šimon iba prikyvol a odišiel.
,,Kde sme skončili?"opytala som sa.
,,nikde tu."povie a spojí naše pery. Prisaham ak sem teraz niekto príde rozbijem mu hubu.
Ako na zavolanie dobehol Filip.
,,Prepáčte jemu som to musel povedať. Povedal ze pokedy to neuvidí na vlastne oči neuverí."
,,Naše slova o tom ze keď budeme chcieť tak vám povieme čo je medzi nami vám nič nehovoria?"
,,Prepáč Saskia ale ja som to musel vidieť. Som si myslel ze si tento tu vymýšľa a on hovoril pravdu."
,,Ja uz sa vzdávam. Dnes sme sa asi dobozkavali lebo vždy keď sme v tom nejkepsom príde niekto do izby."poviem. Juro sa pozrie na Šimona a Filipa a tí uz utekajú von z izby.
,,Vieš čo si hovorila ze moje pery sú ako kyslík? Tvoje sú tie take. A zachvíľku mi ten kyslík asi dojde. A ja ho potrebujem."
Zasmiala som sa ako vážne to povedal.
,,Ty somárik."
,,Tvoj."usmial sa.
,,Môj."
A naše pery sa opäť spojili. Celkom som si na to zvykla.

Ahojte čo hovoríte na novú kapitolu? Určite bude nejaké zaplietky a Juraj a Saskia to nebudú mat take ľahké. Ale zatial sa stále zbližujú a vyzerá to pre nich nádejne. Čo di o tom myslite vy? Budem rada ak mi napíšete svoj názor. Ahojtee🫶🏻❤️