Načo klamať?

5.kapitola

,,Takze ty a juro?"spytal sa ma hnedovlsy chlapec s menom Dalibor.
,,Nie. Pozri ja som mu už odpustila ale vieš. Je to komplikovane. Medzi nami niečo je no ja to nechcem priznať. Neviem či to je správne."povedala som pri tom ako som si robila kávu. Milujem kávu a keby neexistuje káva asi zomriem.
,,Takze sa iba bozkávate a tam to konci alebo?"
,,V podstate áno. Povedala som mu že nechcem vzťah. Uvidíme čo bude na majstrovstvách."
,,Takzeeee keby ťa niekde pozvem tak by si išla?"
,,Podľa toho kde."usmiala som sa na Daliho a pozrela som sa mu do oči.
,,Napríklad na večeru? Niekde do reštaurácie viac sa spoznať?"
,,Myslím že by to bol skvely nápad. Už som dlho nikde nebola a dobrá spoločnosť sa vždy zíde. Mám to brat ako rande?"uskrnula som sa pri poslednej vete. Videla som ako Dalibor nasucho prehltol.
,,Chceš to tak brat?"spytal sa ma. Múdry ťah. Nemusel odpovedať ale dal mi najavo že by mu to nevadilo.
,,Ja by som aj chcela."mykla som plecami s úsmevom.
,,Tak dnes o večer o šiestej?"
,,Dnes večer o šiestej."
,,Zatial ahoj"
,,Papa."zakývala som mu a zobrala si kávu. S jurom sme už dávno dopozerali film a práve bolo pól piatej. Ideálny čas sa chystať. Som ako puberťácka ja viem ale s touto novinou som sa musela ísť pochváliť Šimonovi a Filipovi.
,,Šimi fifo?"
,,Áno čo potrebuješ bubo?"šimon a Filip ma zvykli volať prezývkami. Vždy si nejaké vymýšľali no prezývka bubo alebo bby bola najčastejšia.
,,Viete čo sa stalo?"
,,Nie ale podľa toho čo vidím muselo niečo skvele. Cela ziaris a usmievaš sa až po uši."povedal fifo a simon prikyvol. Chalani aj s tatinom sedeli na terase. Keď som len vošla na terasu všimla som si jurov pohľad. Keď som bola pri Filipovi a Šimonovi premeriaval si ma no mne to bolo teraz jedno. Ľúbim ho ale čo ak on nie je ten pravý? Čo ak je ten pravý práve Dalibor?
,,Niekto z tohto domu ma pozval na rande."povedala som síce potichu len aby to počuli oni ale moju reakciu videli všetci. Začala som vyskat sama si tlieskať a skákať. Šimonovi a Filipovi asi podľa sánka. Celkom som sa na nich bavila.
,,Kto vám prezradím potom no potrebujem vašu pomoc. Neviem čo si mám obliecť a o hodinu a pól odchádzame. Vlastne teraz je to už iba hodina a desať minút."povedala som keď som sa trochu ukludnila. Vedela som že o tom zachvíľku dozvie cely dom že ja idem niekde s daliborom no bolo mi to jedno.

,,Ja sa zatial namalujem vy viete kde mám šatník dajte nejaké outfity a potom to spolu zhodnotíme."
,,Pozri Saskia. Už chceme vedieť aj kto ťa pozval. A po ďalšie keď ťa chalan pozval na rande a ty si v tomto stave tak sa malovat naozaj nemusíš."povedal simon a Filip sa začal nahlas smiat.
,,V akom takomto stave?"
,,Chcel som aby si zaregistrovala otazku kto je ten štastny chlapec z tohto domu."
,,Dobre. Ale ne nepojdete za ním že ja patrím jurovi. Jurovi to poviem ja neskôr takze prosím vás ticho. No a ten štastny je Dali."povedala som cela šťastná. Myšlienkami som nachvíľu zablúdila k našemu stretnutiu. No myšlienky hneď zmizli akonáhle sa ozval jeden z tých debilov.
,,Dalibora mám veľmi rad je to zlatí chlapec a veľmi šikovný ale nie je náhodou juro lepší?"
,,Ja neveim ktorý je pravý. Čo keď to je predsalen dali? Pokial to neskusim tak to nezistim."
,,Dobre pod Filip ideme do šatníka."

,,Co hovorite vyzerám dobre?"
,,Asi sa začínaš páčiť aj mne."povedal fifo keď má uvidel. Šimon mi nič nepovedal ale jeho ústa boli do tvaru písmenka "o" a to mi úplne stačilo. Hneď sko fifo dopovedal vetu simon ho buchol do brucha.
,,Nepreháňaj fifo. Myslite že sa mu budem páčiť?"
,,Určite a keď nie piš mi. Pojdme s tebou na to rande ja."ohlásil sa znovu Filip. Začínam naozaj premýšľať o mojom kamarátstve s ním. Chce má? Pri tejto myšlienke som sa usmiala sama pre seba. Pocuvla som chalanov a moc som sa ani nenamalovala. Dala som si akurát tak špirálu lesk upravila obočie a bolo. Vlasy som ocesala a spravila si slabé kucery. Síce počasie už bolo chladne lebo bolo obdobie zimy nakoniec som zvolila s pomocou chalanov šaty. Šaty boli na ramienkach a mali červenú farbu. Boli obtiahnute a pekne mi sedeli na postave. Neboli ani dlhé ale ani najkratsie. Chalani mi pomohli vybrať aj môj náhrdelník no ja by som si ho zobrala tak či tak. Je môj obľúbený a používam ho pri výnimočných situáciách. A toto je výnimočná situácia no nie? Bola som už nachytaná no teraz som sa musela dostať nejako dole aby nikto nič nezistil. Šimona som poslala za daliborom aby mu povedal že má ísť von a nech si ho nikto nevšimne. A Filipovi som dala za úlohu dostať má dole bez toho aby má niekto videl. Tatinovi simon povie že som išla preč sa poprechádzať. Áno. Keby mu to poviem ja prišla by otázka. Potom ďalšia potom ešte jedna a nakoniec by z jednej otázky bolo asi tridsať otázok. Na to som teraz nemala čas.
,,Niekedy si ťa od Daliho poziciam a pôjdeme spolu my dvaja von. Tak ako keď sme boli ešte mali. Čo ty na to?"
,,Súhlasím s tebou. Ale už to bude kamaratska vecera alebo prechádzka a nie prechádzka teenagerov ktorí sú do seba zamilovaný."áno nepovedala som vám skoro nič o mne a Filipovi. Keď som mala asi dvanásť rokov bola som zalubena do Filipa. Ten mi vyznal city o par mesiacov neskôr a my sme zažívali spolu detskú lásku. Detská láska to prestala byt vtedy keď sme stále boli spolu až do mojich pätnástich rokov. Áno v tých rokoch som začala chodiť aj s jurom ale to bolo asi päť mesiacov po našom rozchode. Musím povedať že sme nás vzťah s Filipom nebrali nijako vážne. No od nejakých štrnástich sme boli do seba asi naozaj zaľúbený. Pohádali sme kvôli tomu že som to nechcela povedať svojmu otcovi a vedelo to teda pár ľudí. Tatino o tom už vie a povedal mi že škoda že sme sa rozišli. No minulosť už nevratim. Keby cestujem času veľa veci zmením. A určite aj to že by som sa nebála povedať tatinovi o mojom vzťahu s Filipom. Do dnešného dňa to ľutujem. Mohla to byt láska ktorá by trvala už do detstva. Z premýšľania o mne a Filipovi má vytrhol Filipov hlas.
,,Pozri. Som rad že sme po tom všetkom stále kamaráti a prepáč že som na teba vtedy na teba tak tlačil. Mala si to povedať tatinovi kedy by si uznala ty za vhodne."
,,Filip nie. To ja som spravila chybu. Je mi to ľúto no teraz mechcem premýšľať o tom lebo nechcem plakať. Môžme sa porozprávať keď prídem domov. Najprv vám poviem čo sa všetko stalo a potom Šimona pošleme nech ide preč. Čo ty nato?"
Filip má utiahol do objatia a ja som mu ho opatovala. Ruky som si dala okolo jeho krku a on tie svoje mal obkrútene okolo môjho pasu.
,,Stále ťa ľúbim a ty to vieš."
,,Viem. Ja stále ľúbim teba ale mám pocit že ľúbim naraz veľa ľudí. Teraz je to komplikovane ešte aj s jurom. Ale sľubujem ti že to všetko vyriešim dám si veci dokopy a uvidíme ako to dopadne. Dobre?"
,,Áno. A teraz pod idme ťa prepašovať aby si si užila rande s dalim dobre?"
,,Poďme."prestaneme sa objímať a otvoríme dvere od izby. Potichu a pomaly prejdeme po schodoch a utekám pri dvere. Pri tejto našej tajnej misii nás nikto nevidel a tak som otvorila dvere ale ešte predtým ako som odišla poďakovala som simonovi ktorý už dávno stal pri vchodových dverách. Filipa som objala a dala mu pusu na líce. On mi jednu venoval do vlasov a ja som mohla ísť s dalim preč.