Načo klamať?

7.kapitola

,,Saskia zaveziem ťa na tréning dnes?"
,,Nooo. Tréning. O tom som sa chcela porozprávať dnes."poviem trochu nervózne.
,,Zamieta sa ideš na tréning."
,,Nie nie to. Ja som len mala s fifo taký plán."
,,Aký plán? Vy dvaja to nie je nič dobre. To bude zas nejaká sprostosť."do kuchyne prišiel fifo a tuto vetu etse započul. Postavil sa pri mna a dal svoju ruku cez moje ramena. Úsmev mal na tvári a vyzeral spokojne.
,,Vy dvaja ste zas spolu. Ty trúba ty sa mi to bojíš zas povedať? Dokedy to bude hokejista tak tolerujem všetkých. Ak mi donesieš domov futbalistu vtedy sa môžeš začať báť. Fifo mi ozaj nevadí."
,,No nie. Chceli sme že po mojom tréningu na ktorý by so mnou išiel fifo tak vieš tie dve hodiny čo du po mojom tréningu. Tak my by sme chceli tam zostať jednu hodinku s fifom dlho sme spolu neboli a druhu hodinku by mohli prísť ostatný a zahráme hokej alebo tak. Čo ty na to?"
,,To je prvýkrát čo ste vy dvaja mali dobrý nápad. Vlastne druhýkrát."
,,A čo bolo prvýkrát?"spyta sa fifo.
,,Keď ste začali spolu chodiť. Filip asi máš na ňu dobrý vplyv. Mali by ste byt spolu častejšie."
,,Ha ha ha. Veľmi vtipný si. Každopádne toto mám schválené. A ja mám ešte jednu prosbu."pozriem na neho so psími očami.
,,Povuvam. Ale neviem či to dokážem splniť aj keď neviem ešte o čo ide."
,,Ide o to že keďže ty si sem dostal aj Filipa Šimona a aj jura ktorí nejdu ani hrať. Tak by sem mohol prísť ešte niekto. Dlho som ho nevidela a už mi chyba."
,,Moško?"
,,Presne. Ako si vedel?"
,,Tak viem nie? S ním si tiež niečo nemala?"
,,Tato!"okrikla som ho.
,,Však sa len pýtam. Alebo len chceš s ním niečo mat?"
,,Prestaň. Nie iba som sa s ním...riešila. To je celé. Spolu sme neboli. Nebol na to čas. Odchádzal prec."
,,No to je jedno. Takze keď sa olizujete a tieto veci a nie ste spolu tal sa to neráta?"
,,Nie neráta."
,,Som ticho. Neboj nejako to zariadim spýtam sa aj trénera vi by mohol a dám vedieť Moškovi."
,,Super!"zviskla som a začala som skákať. Áno Filip tu stále bol a tešil sa so mnou. Ako dve malé deti ja viem.

Tréning sa mi začína a o pól tretej. Tatino má zavezie aj s Filipom to znamená že cesta bude trvať 15 minút. Nie ej to ani tak ďaleko ale vždy chodí o tomto case veľa aút a je velmi veľká premávka. Preto vždy chodíme Skorej a aj preto aby som sa stihla v šatni nachytať. A to počítam ďalších 15 minút. Takze odchádzame o druhej. Dobrá matematika ja viem. No a mala by som sa ísť chytať pretože dnes sme to nejako všetci prehnali so spánkom a zobudili sme sa jednej. Predchvilkou sme niektorí doranajkovali a práve teraz je pol jednej. Skvely čas sa ísť chystať. Išla som do izby do ktorej má prenasledoval Filip. Mala som na sebe tepláky a obyčajný biely top. Na to som si dala nejakú mikinu a bola dom oblečená. Vytiahla som si tašku do ktorej som si zbalila oblečenie na tréning. Trénerka mi vždy hovorí že si mám nosiť aj kostým aj oblečenie v ktorom normálne trénujem. Čo sú obyčajne leginy a mikina na zips. Samozrejme korčule som si zbalila ako prvé. Rozhodla som sa že cop si spravím doma a tak som išla do mojej kupelky. Vlasy som ocesane už mala a tak som si ich vycesala do vysokého copu. Zobrala som si aj šatku ktorú si mozna dám potom na vlasy. Vyšla som von zbalila som si vodu únavy uterák a to bolo celé. Filip mi niečo stále rozprával no ak mám byt úprimná nemala som čas kedy ho počúvať. Myslela som len na tom či som dobre zbalená. Otvorila som dvere tašku som mala prehodenou cez plece a mohla som ísť. Ešte mám päť minút čo znamená že akurát som to stihla.
,,Filip ty si sa chystal vôbec?"
,,Beriem si korčule."mykol plecami.
,,Tie ti budú asi aj stačiť."

Isli sme dole po schodoch a ja som zakricala na tatka že môžme ísť. Cesta bola pohode no ako som hovorila príliš veľa aút. Vždy oed idem domov tak to tiež nie je nejaká výhra ale lepšie. No ak náhodou zostávam ešte ďalšie dve hodiny na klzisku tak sú cesty už prázdne. V aute sme sa trochu rozprávali. Potom nás tatko vyhodil pred štadiónom a išiel niečo riešiť s trénerkou. Povedal mi že to je tajne a nemôžem to vedieť. Absolútne neviem čo s ňou chcel riešiť a asi sa toho bojím. Myslím že sa to potom dozviem.
Do satne so mnou išiel aj fifo. Povedala som mu že môže ísť ale keď sa buďme prezliekať sa otočí. Dnes som si mala obliecť len leginy. Ďakovala som bohu že to mi stačí. Ozaj by som kostým dnes nezvládla. Obliekla som si čierne leginy prezliekla som si tričko a dala si na to ešte mikinu. Áno nepovedala som vám. Rukavice som mala v taške a tak som si ich baliť nemusela. Dala som si rukavice a začala si obúvat korčule.
,,Tešíš sa?"
,,Áno veľmi. Kvôli kolenu som dlho nemohla korčuľovať a teraz konečne môžem."
,,A čo futbal? Nebojíš sa?"
,,Ja a báť sa? Futbal a krasokorvulovanie je moja vášeň. Neskončila by som len tak. A nejaké malé zranenie má len tak nezastaví. Zachvilu začnem hrávať aj futbal a veľmi sa teším."
,,Malé zranenie? Veď si sa úplne doriadila. Nevedela si pomaly ani chodiť a nie ešte že hrať futbal. Vzedy som sa o teba tak bál."povedal a hlavu sklonil dole a pozeral sa do zeme.
,,Pozri fifo. Ale teraz som tu som zdravá šťastná a budem si dávať väčší pozor na futbale. Tak dá sa to čakať keď hrám s chalanmi nie? A keby nehrám ešte tak by som bola pohode. Len som chcela dohrať zápas"
,,Keby ho nedohras tak by si bola v pohode. Možno by si tam niečo mala ale nemusela by si ísť na operáciu."
,,Podľa mna bol problém to že ešte som bola asi dvakrát sfaulovana. A to ja nesimulujem"
,,Ja viem že nesimulujes."
,,dobre idem lebo budem meškať."isli zo šatne smerom na klzisko. Ja som sa po ceste zastavila ešte na záchode a potom som mohla definitívne ísť. Vodu som si zobrala zo šatne tiež a dala ju na striedačku. Išla som na lad a fifo si sadol na tribúnu. Ja som si dala dole chrániče z korčúľ položila na lavičku na striedačke a išla sa rozkorčuľovať. Spravila som pár koliecok a prišla trénerka. Dnes som tu bola sama čo som naozaj nečakala. Mal prísť by prísť este Matteo ktorý je môj partner. Ale iba na ľade. Mimo ladu sme kamaráti ktorí idu spolu von alebo na večeru. To je celé. No nikde som ho nevidela. Trénerka mi nakoniec povedala že bude chvíľu meškať. Matteo byval ďalej než ja a preto som pochopila že asi sú nejaké problémy s cestou. Totiž Matteo tu vždy bol prvý. Skôr než ja a ostatní. No ostatní dnes neprišli ani neviem prečo.