Načo klamať?

4.kapitola

Vyšla som z izby až desať minút po jurovi. Myslím že už aj to bude podozrivé ale mne je to celkom jedno. Nech si každý mysli čo chce je to môj život. Prišla som do kuchyne s tým že som neskutočne hladná. Nikto tu našťastie nebol za čo som darovala všetkým ktorý to tak zariadili. Mali sme navarené no ja som sa rozhodla si spraviť svoje vlastne jedlo. Vytiahla som si všetky potrebné suroviny na tousty a zobrala toustovac.
,,Čo ideš robiť?"ozval sa za mnou hlas. Tento človek ma nenechá ani na desať minút samu a to doslova. Áno uhádli ste bol to juro.
,,Idem si robiť tousty. Chceš aj ty?"postavil sa za mna a ruky si dal okolo môjho pasu. Hlavu si položil na moje rameno a cítila som ako sa usmieva.
,,Dám si tiež ked si sa už ponúkla."uškrnul sa.
,,Len ma budeš musieť pustiť aby som ich dokázala spraviť. Keď ma budeš držať nebudem vedieť pokrájať syr ani si zobrať nožík aby som toustovy chleba natrela maslom."
,,Tak ja ti pomôžem. Nemám čo robiť a travit s tebou čas ma baví."povie chytí ma za boky a otoci ma aby sme si hľadeli do oči.
,,Robíme tousty."pripomeniem mu ked sme dlho ticho.
,,Ale mne už dochádza kyslík. Ledva dycham."povie a jeho typicky úškrn nesmie chýbať.
,,To zvládneš. Moze sem hocikto prísť. A pamätaj si my spolu stále nie sme."
,,Môžme to uhrať na úlohou z fľaše alebo že sme kamaráti s výhodami."cely čas ma na tvári úškrn.
,,Nerob mi toto. Presvedčíš ma a nedopadne to dobre."
,,Kým to nespravíme tak to nezistime."
Neviem ani sama ako ale postavila som sa na špičky a priložila pery na tie jeho. Nikdy by som na neho však nedočiahla a preto sa sklonil aby sa naše pery spojili. Nevydržal však tak dlho a preto ma ako kilo muky zdvihol a posadil na linku.
Bozk som po chvíli prerušila. Juro mi nič nepovedal lebo obaja sme ledva dýchali len sa na mna zmätene pozrel.
,,Chceli sme robiť tie tousty."poviem zadychcane.
,,Toto má baví oveľa viac. Prestal som byt asi aj hladný."na nič nečakal a znovu má pobozkal. Áno presne počúvala som neskusime nezistime a nevyplatilo sa to. Do kuchyne prišlo veľmi veľa ľudí by som povedala. Bol tam hlavne simon a Filip. Tyto dvaja mi už ale neprekážali lebo nás už raz videli no viac mi prekážali chalani s u18 a môj otec. Áno dobre vidíte počujete všetko môj otec.
,,Co vari-"chcel sa spýtať simon ale zostalo to iba pri tom chcel. Je mi ho už ľúto. Nikdy nedokáže dokončiť vetu lebo sa iba bozkavame. Dnes sa to stalo druhýkrát. Hneď ako som započula jeho hlas prebrala som sa z reality a juro tiež. V sekunde sme sa prestali bozkávať a ja som hneď zoskocila z linky.
,,Tousty."bola som cela červená a hlas sa mi triasol. Musím povedať úprimne hanbila som sa a veľmi. Nevadilo by mi keby nás vidia bozkávať keby sme vo vzťahu boli ale teraz je všetko komplikovane a my vo vzťahu stále nie sme.
,,Ozaj vám už drbe? Však v izbe môžte tam vás veľa ľudí nevidí ale ešte aj tu v otvorenom priestore? Dalo sa čakať že raz prídeme."povedal Filip. Chcela som ho zaškrtit. Vedela som že mu tie prvé vety vyleteli z úst ani nevie ako. Totižto môj milovaný Filip najpr hovorí a až potom premýšľa.
,,Ako myslíš že v izbe?"snazila som sa zakryť to čo povedal a hrať sa na blbu.
,,Ja neviem. Napríklad že to robte tam a nie tu."
,,Veď sme nič nerobili."slova sa tento krát ujal juro a bol som mu vďačná.
,,Takze ste opäť spolu?"opytal sa tatino a mal iskričky v očiach.
,,Nie nie sme. Medzi mnou a jurom nič nie je. Bol to len...skrat. Chceli sme si spraviť len tousty keďže sme boli hladný to je celé. Medzi nami je len kamarátstvo a nič viac."povedala som a nedávala som najavo žiadnu emóciu. No o jurovi sa to povedať nedá. Nechápavo sa na mna cely čas pozeral ale zostal ticho.
,,My vás necháme nech si spravíte tie tousty však chalani."
,,Jasne poďme von ešte."
Všetci odišli. Mohl som si konečne vydýchnuť že tento trapas ktorý sa prave stal mám za sebou.
,,Takze skrat? Medzi nami nič nie je? Viem že nie sme vo vzťahu a nič take ale naozaj si povedala toto? Takze pre teba to bol skrat."povedal a videla som na ňom že je nahnevaný a aj sklamaný.
,,Môžme si prosím najprv spraviť jesť? Pôjdeme potom do mojej izby a tam ti to vysvetlím. Ja som fakt nevedela čo mám povedať."povedala som aj keď som sa na neho nepozerala.
,,Ja už nechcem jesť."
,,Ale veď si cely deň nič nejedol musíš aspoň trochu jesť."
,,Naozaj ťa prosím nehovor mi čo mám a nemám robiť."nahneval sa na mna. Nedávno sme sa len udobrili a zas sme pohadani. Super aj ja si myslím.
Nechala som to tak. Nechám ho trosku vychladnúť a ja si zatiaľ spravím tousty. Dvere od mojej izby buchli a ja som vedela že som to pokazila.

Do svojej izby nemusím klopať je to predsa moja izba. Juro ležal na posteli a hneď keď má uvidel otočil sa mi chrbtom a ďalej sa tváril že neexistujem. Zatvorila som nohou dvere leno ruky som mala plne. Ako som si otvorila? Tiež neviem ale podarilo sa mi to.
,,Spravila som nám tie tousty."
,,Nie som hladny hovoril som to."
,,Predtým si povedal že si hladný."
,,Fakt sa budeš tváriť že sa nič nestalo a sme úplne pohode? Lebo to je trápne a môžeš potom ponúknuť tousty niekomu inému."to už sedel a pohľadom ma prepaloval. Vyčítal mi to.
Tanier s toustami som polozila na nočný stolík pri posteli a sadla som si pri jura.
,,Nechcem aby to teraz všetci rozoberali. Cely čas sa tu bude riešiť iba ja a ty. Žiadna iná téma."
,,Ja ťa v tomto chápem ale prečo si im klamala? Všetci vieme že medzi nami stále niečo je. Tak potom znovu sa ťa pýtam. Načo klamať?"
Touto otázkou ma asi zabil. Nevedela som čo mu mám povedať. Snažila som sa vykostiť aspoň jednu súvislú vetu. No nevedela som ani ako začať.
,,Aha jasne. Takze to bol skrat."
,,Nie nebol len. Len ja im nechcem hneď povedať ano je to lepšie stále sa olizujeme milujeme sa ale viete čo nie sme spolu. Nie to som im nechcela povedať naozaj nie."
,,Tak je to vyriešené."povedal a znovu sa otočil chrbtom. Bol stále nahnevaný. Ale viac bol sklamaný ako nahnevaný. Prišlo mi ho ľúto.
,,Juriii vieš že ťa ľúbim tak sa na mna nehnevám. Vieš čo? Potrebujem kyslík."povedala som a dúfala som že všetko bude v pohode.
,,Pozri ty si mi nedokázala tiež odpustiť a áno spravil som hlúposť priznávam a ja som si to doteraz neodpustil. Bol som úplný debil že som to spravil a vycitam si to. Ale všetko nejde vyriešiť len tým že mi povieš že má ľúbiš a chceš ďalšiu pusu. Veď to pre teba bol skrat ak sa nemýlim."zas tie jeho oči. Prepalovali ma. Nikto na svete nedokázal tak zazerať ako on. Áno juro bol veľmi zlatý a láskavý ale nikedy sa aj hneval.
A to ste už videli len z toho sko sa na vás pozeral.
,,Dobre priznávam pokazila som to. Nebol to skrat. Pochop že to nebol skrat. Proste len som nevedela čo mám povedať. A ja som nechcela naozaj aby sa to riešilo. Proste sú tu všetci a idem s nimi ešte aj na MS a budem sa hanbiť ešte aj tam?"
,,Ja viem ja viem ja viem. Ja ťa chápem. Dávam si teraz len jednu vec za vinu. Zmenil som ťa. Všetko ti zostalo len tvoja úprimnosť sa niekde vyparila. Ani pan boh nevie kde ale je preč. A to ma mrzi."
,,Nie je to tvoja vina. Len niekedy je lepšie povedať menšie klamstvo."
,,Mhm.."pohľadom uhol. Čo sa stalo? Prečo sa na mna nepozeral?
,,Pozri sa na mna."nič.
,,Juraj pozri sa na mna."každé slovo som zvýraznila. Pozrel sa. Vedela som že tuto vojnu vyhrám ja.
,,Dáme si tousty môžme si niečo pozrieť alebo sa budeme rozprávať."
,,Pozrel by som si niečo."
,,Čo take?"zapla som Disney+ a hľadala niečo medi novinkami boli strážcovia galaxie 3. Keď sme spolu s jurom ešte boli na marvelovkach še boli obaja závislí a preto sme ich pozerával vždy spolu.
,,Videl si to už?"
,,Nie chcel som ísť do kina. No nejako som to nestihol."
,,Pozrime si to prosím. Nemám už s kým pozerať filmy od marvelu. Mám deficit. Sama to pozerať nechcem nemalo by to význam."
,,Klud. Dáme si tousty pozrieme film a pôjdeme dole. Zavoláme aj Fifa a Šimona?"
,,Nechceš byt sám? Iba my dvaja? Sk ti to vadí ja ich zavolám."
,,Nie v pohode. Môžme byt aj my dvaja."
,,Jurko prepáč. Vidím aký si. Počujem ťa vidím ťa a tvoje oči prezrádzajú uplne všetko. Ja fakt prepáč. Keď to bude medzi nami vážnejšie pôjdem s pravdou von. Ale zatiaľ nechcem nič hovoriť."
,,Veď ja som uplne pohode. Vieš že ťa ľúbim."
,,Aj ja teba.