Skrytá vášeň

49.Vitaj

Nicolas
   Netuším kedy sa to zomlelo. Prišlo to tak rýchlo. V moment keď už všetci odchádzali z našej veľkej oslavy a ja som sa opäť ocitol v objatí mojej Katherine to prišlo. Praskla jej plodová voda a už som stál v pôrodnej sále, držím ju pevne za ruku a obaja čakáme kedy nám prinesú do náručia najdrahší diamant na celkom svete, naše dieťa. Pôrod prebehol našťastie bez problému. Na Katherine som tak veľmi pyšný. Zvládla to bravúrne a má môj obrovský rešpekt. Náhle prichádza sestrička aj s malým klbkom v rukách.
,, Máte krásneho, zdravého syna," povedala s úsmevom a uložila ho do dlaní jeho mamy. Katherine plakala a v tej chvíli som si uvedomil, že ja bez hanby tiež. Pri pohľade naňho sa mi v hlave prehrali všetky spoločné chvíľky strávené s Katherine.
,, Je tak krásny," šepkala. Oboch som pobozkal na čelo. Potom tam museli zostať ešte pár dní a ja som nedočkavo čakal na ich príchod domov. Tešil som sa ja aj celý dom so mnou a ani sme sa nenazdali, malý José bol v mojom náručí. Dnes je to presne dva týždne čo sme všetci pokope a až teraz som pochopil aká vzácna pre mňa táto rodina je. Nastáva večer a priznávam, to je jediná vec, ktorá mi na malom práve veľmi nevyhovuje, no snažím sa byť vzorným otcom.

Katherine
   Som už priveľmi unavená, no zároveň tak veľmi šťastná. Mám to po čom som celý život túžila. Teraz sa mi konečne podarilo uspať malého Josého. Uložila som ho do postieľky a pobrala sa do spálne hneď oproti. Myslela som, že budem mať možnosť byť s Nicolasom, no ten už dávno spal presne ako to bábo vedľa. Zasmiala som sa pri myšlienke ako veľmi sú si podobní. Tak som sa teda rozhodla ľahnúť tiež. I keď som sa veľmi snažila a i keď moje telo spánok veľmi žiadalo, nemohla som zaspať. Mala som veľmi zlý pocit,no netušila som prečo. Nicolasa som nechcela budiť, no sama som zaspať nevedela. Prešla hodina, po nej druhá a ja som bola stále hore. Pozerala som do mobilu a vlastne len čakala kedy konečne zavriem oči. Náhle som však započula praskanie. Niekoho tiché kroky smerujúce týmto smerom.
,, Nicolas," štuchla som doňho,no on sa ani nehol. Keď krok zastal vyletela som na rovné nohy a rýchlym krokom dobehla do izby môjho syna. Netušila som či sa mi sníva nočná mora alebo som v tom najhoršom sne na svete. Pri postieľke stála Nina Torrio a môjho syna zvierala v náručí.
,, Čo tu robíš?"
,, Prišla som si po môjho syna."
,, Pre tvojho syna?"
,, Áno, pozri, nie je krásny?"
,, To je! A je to môj syn ty hnusná zmija! Okamžite ho polož a vypadni z nášho domu!"
Pomaly ale isto som zvyšovala hlas. Malý José to samozrejme započul a začal plakať. Triasla s ním, snažila sa ho utíšiť, no on ďalej plakal a plakal. Do izby vtrhol Nicolas a venoval mi veľmi vyľakaný pohľad.
,, Čo to má kurva byť! Okamžite ho pusti!"
,, Ale no tak miláčik. Nemyslíš, že by malo naše dieťa vyrastať v úplnej rodine? Ja som jeho pravá matka, nie hentá špina," poukázala prsom prudko na mňa.
,, Myslím, že sa zbláznila Nicolas. Čo budeme robiť?"veľmi ticho som to pošepkala Nicolasovi.
,, Vieš čo? Máš pravdu Nina! Ja si uvedomujem, že náš syn má právo na úplnú a šťastnú rodinu,"povedal jej a pohol sa jej smerom. Tak som ho teda rýchlo chytila za ruku.
,, Neboj láska, všetko bude v poriadku. Choď a zavolaj políciu," zašepkal mi a ďalej sa venoval tej šibnutej ženskej. Poslúchla som ho a pomaly odkráčala do izby. Kde som okamžite vytočila políciu.
,, Prosím? Polícia pri telefóne s čím vám môžme pomôcť?"
,, Príďte okamžite na adresu, ktorú vám zašlem. Nemôžem nahlas hovoriť, rýchlo príďte prosím. Môjho syna ohrozuje psychicky chorá žena."
,, Rozumieme, zašleme tam hliadky."
Položila som a ostala stáť pred dverami izby môjho malého synčeka. Bol to hrozný pocit vedieť, že je vnútri a zviera ho cudzia žena. Počúvala som o čom sa rozprávajú.
,, Uznaj Nicolas, že si spravil chybu a sľúb, že tú kravu vyhodíš. Inak odídem ja aj s mojím synom."
,, Áno láska, ona zmizne a my budeme šťastní až do konca života, no dovoľ mi teraz objať svojho syna."
,, Objímeš ho potom, teraz ju vyhoď."
A tak teda vyšiel pred dvere a pozrel mi do očí. Veľmi som plakala a cítila som bolesť aj z jeho očí.
,, Katherine okamžite opusti môj dom!" Moje slzy liali a rozplakal sa aj Nicolas.
Nechcela som aby vyhrala tá hnusná žena, vždy všetko pokazila a nechcela som to znovu. A tak som sa rozhodla hrať jej hru ako aj Nicolas.