"ANGEL"

✨ DÁVNO CELÝ OD KRVI ✨

Kráčali sme spolu do reštaurácie. Ruku mi stále pevne držal, bolo príjemné.
Na tvári som mala ešte stále úsmev od toho ako mi pobozkal ruku.
John Davies bol milí.
Neuveriteľné, však?
Pred dverami šály, stála milá žena, už staršia pani, držala papier.

,, Dobrý večer pán Davies, rada vás tu znova vidím,,
Usmievala sa na neho, a vadilo mi to, no nechápem že prečo.
Síce už bola staršia, no stále išla po Johnovi. Áno, kto by po ňom nešiel však? No predsa ja.
Darmo sa usmievala ako sa len snažila, John mal na tvári jasnú odpoveď.
Vôbec sa neusmieval, nemal o ňu žiadny záujem bolo to na ňom vidno.
,,Dobrý večer Erica, mám tu stretnutie a dosť sa ponáhľam,,
Uvedomila si že nemá šancu, a hneď aj skryla svoj úsmev. Uľavilo sa mi, pravdupovediac.
,,Jasné pán Davies. 2. poschodie, 217,,
,, Ďakujem Erica, dovidenia,,
Než som stihla hocičo povedať už ma ťahal ďalej. Išli sme smerom k výťahu.
Podľa mňa, sa od nej chcel dostať čo najskôr preč.
,, Nemám ju rád. Využije každú príležitosť, keď som tu, aby sa ma snažila "očariť". Povedz mi Angel, však je vidno že nemám o ňu žiadny záujem, však?

,,Nooo, áno pán Davies, je to na vašej tvári jasné vidno,,
,,Tak potom prečo nechápe že od nej nič nechcem,,
,, Možno vám nevie odolať ako množstvo ostatných žien,,

Povedala som to len potichu, bola to síce pravda, ale nechcem aby to počul. Keď sme boli vo výťahu, stlačil gombík a išli sme smerom na druhé poschodie. Výťah zastavil na 1. a nastúpili traja muži.
Určite mali nejaké stretnutie, keďže boli v oblakoch a držali papiere a ipady, no určite to bolo ťažké stretnutie keď bolo z nich jasné cítiť alkohol, a mali šibalský úsmev na tvári.

,, Dobrý večer slečna, čo tu takto sama? O takomto čase?,,
Ozval sa jeden z mužov, ako rozprával bolo veľmi ale veľmi dobre cítiť že určite pili. Usmieval sa na mňa ako na nejaké mäso, cítila som jeho oči na celom mojom tele.
,,Noo ja...,,
,, Slečna neni sama. Je tu somnou, pán Medox,,
Pocítila som jeho ruku na mojom páse. Pritiahol si ma k sebe, že som sa dorazila na jeho hrudi.
Nechápala som prečo to spravil, pozrela som sa na neho, no on mi žiadnu pozornosť nevenoval, pozeral sa na toho muža, teda na pána Medoxa.
,,Ale aleee, koho to tu máme, pán Davies, rád vás znova vidím. Kedy sme sa stretli naposledy, kedy to bolo? Jaaj už vieem, no predsa na tom pohrebe však? Kedy to bolo, 4 rokov? Ako ten čas prebehol, rád vás znova vidím pán Davies,,
Oni sa poznajú? Jasné koho by on nepoznal, a kto by nepoznal jeho. Bola tam strašná atmosféra nechcela som tam viac ostať, tak som rýchlo stlačila znova gombík na druhé poschodie. Dvere sa zatvorili, John mi stále chytal pás, a ešte stále sa pozerali na seba. Nepoznali som tohto "pána Medoxa" ale bola som si istá že nie sú si veľmi v láske.
,, Kiež by som to mohol povedať tiež, pán Medox. No keď sa dobre pamätám, bolo to naše posledné a tiež prvé stretnutie. A myslím že sme si vtedy jasne vyjasnili že mi dvaja už nikdy nebudeme mať nič spoločné. Takže budem rád, ak to takto aj ostane.
V tom sa dvere výťahu otvorili, chytil ma silnejšie za pás.
,, Dovidenia, pán Medox,,

Posledný krát sa na neho pozrel a už sme kráčali von z výťahu.
Boli sme už len mi dvaja, no on ma stále nepustil. Vyzeral, že ho upokojuje že ma môže chytať. Nechcela som aby bol nervózny, keďže ideme na stretnutie, a keby bol tak by tam určite robil scénky, tak som to radšej nechala tak.
Kráčali sme po dlhej chodbe, potichu.
Po dlhom čase konečne prerušil to smrteľne ticho.

,,Jeden z mojich nepriateľov,,
Pozrela som sa neho s nechápavým výrazom, no nepýtala som sa na nič. Radšej to ani nechcem vedieť.
,, Prepáč ak ti vadí že ťa stále chytám, ale vieš..upokojuje ma to,,
Zapýrila som sa. Pozrela som sa na neho a jemne sa usmiala.
,,To som rada, pán Davies,,
,, Ďakujem Angel, že si prišla. Kebyže tu nie si, ten výťah už je dávno celý od krvi,,