Láska a nenávisť.
Radosť a smútok.
Život cez týždeň a život cez víkendy.
Nie som si istá, že to celé zvládnem, no chcem to. Chcem všetko.
Chcem jeho.
Ahojte, toto je môj prvý príbeh a ja fakt dúfam že sa vám to bude páčiť, samozrejme keď niekde náj...
Vystúpili sme pred hotelom. Bol krásny. Obrovský. John podišiel ku mojim dverám a otvoril mi ich. Usmial sa na mňa a podal mi ruku, a ja som mu chytila a vystúpila z auta. Držal mi ruku, čakali sme ale neviem načo. Potom k nám prišiel jeden muž. Mohol byť v jeho veku, mal modré oči a hnedé vlasy, telo mal tiež vypracované. Neviem kto to bol, ale bol pekný. ,, Pán Davies, vitajte u nás,, ,,Zdravim ťa Arthur, dávno sme sa videli,, Podali si ruky, a John ma jemne pritiahol k sebe za pás. Ani tohto nemal v láske ako vidím. ,,Som rád že ste znovu tu. Fakt si to vážim že ste si vybrali nás hotel. Ooh prepáčte, zabudol som sa vám predstaviť,, Chytil mi ruku. ,,Som Arthur Blanchet. Toto je môj hotel. Som rád že ste tu, rád vás spoznávam,, Pobozkal mi ruku a jemne sa na mňa usmial. ,, Teší ma. Ja som... ,,Angel. Moja sekretárka,, Skôr než som stihla odpovedať, ma prerušil. Znovu. Asi sa bál že poviem svoje vlastné meno. Ale však. Je to moje meno, len on ma volá Angel lebo som vraj jeho ,, ochranný anjel,, ale však Mia je moje meno. Takže mal by to vedieť. Nemôže ma predsa každý volať Angel. ,, Chápem. Odprevadím vás k vašim izbam. Poďte,,
John mi chytil ruku a nasledovali sme Arthura. Vošli sme do výťahu. John ma znovu pritiahol za pás k sebe. Bola som na jeho hrudi, otočil si ma smerom k sebe a pozrel sa mi do očí. Poznala som už ten pohľad. Priblížil sa k môjmu uchu. ,, Prepáč, len musím sa znovu upokojiť. Som nervózny,, Už som to vedela. Už poznám jeho pohľad keď je nervózny. Pomaly mi začal hladkať líca a pozeral sa mi do očí. Už som si na to zvykla takže už som s tým bola pohode. Ruky som si dala na jeho hruď a pozerala do jeho krásnych očí. Pritiahol si ma bližšie k sebe, objal ma, a a dal mi pusu na čelo, no neodtiahol sa. Ostal tam. Jeho pery na mojom celé. Oči sme mali obaja zavreté. Bol to dobrý pocit.
Ale toto šéf nerobí so svojou sekretárkou, však? Otvorila som si oči, a stretla som sa s jeho krásnymi modrými očami. Pozeral sa na mňa. Dal mi ešte pusu na líce, a vtom sa otvorili dvere výťahu. Úplne som sa zapýrila, otočila som sa a kráčala von z výťahu za Arthurom. John sa len zasmial, počula som ho. Otočila som sa na neho, ako som povedala. Smial sa. Idiot. ,,Tu sú kľúče pán Davies, ja už musím ísť. A ešte raz ďakujem,, ,,Dobre dobre, Arthur, majd sa stretneme, čau,, ,,Tak poď,, Otvoril dvere a vošli sme. Bolo to...no..wauu Bolo to nádherné. Bola tam jedna obrovská obývačka. Bola tam aj menšia kuchyňka, čomu vôbec nechápem, však je to hotel??! Bol aj jeden obrovský balkón, ktorý mal asi najkrajší výhľad na Paríž. Hneď som zbehla na balkón. Mala som krásny výhľad na Eiffelovú vežu. Som tam len stála a pozerala. Pritom nám doniesli kufre a oznámili že nám rezervovali stôl v reštaurácii.
,,Pod ukážem ti izbu,, Izbu??? Hneď som sa na neho pozrela. Prosím??? Ako to myslel že izbu? Akože áno chápeme, ale nebudeme v jednej izbe však? Toto je len jeho, však? Alebo? Budeme tu spolu?? Zbehla som k nemu a mierili sme ku dverám. ,,Toto je tvoja. Moja je oproti tvojej. Vedľa máš šatník, ako aj ja. A na konci je kúpeľňa, pohode? Je tu ešte jedna kúpeľňa takže ak chceš mať vlastnú môžeš mať. Akože.... Ja mám vlastný šatník v hoteli???? A čo si tam akože dám?? Áno, moje oblečenie, chápem... ,,Nie nie, to je pohode,, ,, Výborne tak, sa choď pripraviť. Už si určite chladná, pôjdeme sa najesť, dobre? Ty sa kľudne príprav, ja zatiaľ ešte musím niečo vybaviť, dobre? ,, Jasné pán Davies,, ,,Som tak rád že si tu somnou, Angel. A ďakujem aj za to...vo výťahu,, Žmurkol na mňa a odišiel. Debil.
John odišiel a ja som sa išla pripraviť. Obliekla som si:
Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
A išla do obývačky, kde si John znova niečo vybavoval. Bol prezlečený. Boli sme zladený, znovu. Zložil a pozrel sa na mňa a jemne sa na mňa usmial. Prišiel ku mne a chytil mi ruky. ,,Si nádherná,, ,, Ďakujem,, ,,Tak poď ideme,, Preplietol si somnou ruky a išli sme.
Ako sme kráčali, stále sa na mňa pozrel a usmial sa. Mal iskričky v očiach, znovu. ,,Kam ideme, pán Davies?,, ,, Arthur má jednu reštauráciu. Varia tam úžasné, je to len trochu nižšie. Ale stojí to zato ver mi. Majú aj tu reštauráciu ale tam to mám lepšie. Takže tam ideme,,
,,No dobre,, ,, Chceš ísť pešo alebo au..,, ,, Pešo. Chcem sa poobzerať,, ,,Tak dobre je to dohodnuté, ideme pešo,, Usmiala som sa na neho. Bola som rada že to pochopil a nenaliehal aby sme išla autom. Fakt si to tu chceš poobzerať. Chytal mi ruku a rozprával mi príbehy čo zažil v Paríži a hovoril mi trocha histórie. Bola som šťastná že som sa rozhodla ísť s ním. Je tu fakt krásne. Zastavili sme si kúpiť kávu po ceste. Kupoval John. Sebe si kúpil len jednoduchú kávu a mne kúpil ľadovú kávu Bolo mňam.
Ako sme si kupovali kávu, bol tam jeden starší párik. Niečo hovorili po francúzsky, nerozumela som. Usmievali sa na nás a o niečom sa začali rozprávať. John tomu asi rozumel keď sa šibalský usmial a dal mi pusu na čelo ako som pila svoju kávu.
Už som si na to zvykla, no teraz to bolo iné. Pozrela som sa mu do očí a on sa pozeral do tých mojich. Len sa usmial, a odišiel kúpiť ešte niečo. Čakala som ho, a pila si svoju ľadovú kávu. Kúpil croissanty a odniesol tomu staršiemu páru. Niečo im povedal a potom sa vrátil ku mne, chytil mi ruku a kráčali sme ďalej. Pozerala som okolie, vôbec som sa jemu nevenovala, no cítila som jeho pohľad na mne.
,,Angel,, ,, Áno pán Davies?,, Zastavil, pozrela som sa na neho, no ruku mi nepustil.
