"ANGEL"

✨NO KONEČNE STE SA PREBRALI✨

Už je to týždeň. Týždeň čo som od neho odišla. Myslela som si že mi bude lepšie. No nie. Už týždeň je mi rovnako na piču.
Nič sa nezmenilo.
Ešte stále tomu nedokážem uveriť, ako sa to mohlo stať. Prečo to spravil?
Mám toľko otázok, na ktoré potrebujem odpovede, no bojím sa, že mi len ublížia.
Celé dni nič nerobím, len ležím a plačem. 
Lisa sa mi snaží pomôcť, ale nedarí sa jej.
Chcela ísť za Johnom, ale nenechala som ju.
Nemá to zmysel.
Cítim sa že umieram.
Láska, neni pre mňa.
Nikdy ma nikto nebude milovať.

Pred očami sa mi
stále premietali spomienky, čo som s ním prežila.
Nechcem ich. Chcem aby zmizli. Nechcem na neho myslieť.
Chcem, aby úplne zmizol z môjho života.
Z toľkého plaču, mi začala bolieť hlava.
Chcela som si napustiť vodu, no, nejako sa mi roztočila hlava a spadla som.
Zrazu nastala tma.

Pred očami sa mi prehrávali
všetky naše krásne chvíľe.

🖤
Mám pre vás ponuku.
Sadla som si na stoličku pred jeho stolom. Hovoril že nemám byť nervózna, no aj tak som bola. ,, Akú ponuku, pán Davies?,, John sa uvoľnil, už nesedel, ale ležal v stoličke. Usmial sa na mňa, čo ma ešte viac viľakalo, pán Davies sa nikdy ale NIKDY neusmieval.
,, Pracujte pre mňa,,
🖤

🖤
,, Prosím Mia, fakt vás potrebujem, bude to také ako keď ste robili normálnu sekretárku, len teraz to budete robiť pre mňa, nič sa nezmení,,
Pozrela sa mi do očí. Malá krásne oči. A tie jej pery... Bože John prestaň, je to tvoja sekretárka, prestaň!
,, Mám jednú otazku. Víkendy budem mať voľné však?
,, Jasné že budete mať voľné, nič sa nezmení, a keď niečo budem od vás potrebovať, dám vám vedieť, ale tak často to nebude, takže áno budete mať víkendy voľné,,  Jemne som sa na ňu usmial, dúfal som že to príjme.
,,Tak čo, beriete? ,,
,, Ešte si to rozmyslím,,
🖤

🖤
,,S čím by sme mali začať... hmm... už aj viem,,
Postavil sa, a prišiel si sadnúť oproti mne. Nepáčilo sa mi to.
,, Takže skadiaľ máte toto?,,
Prstami mi prebehol po krku.
,, Čo myslíte?,,
,, Takže vy ste to nevideli? Tak počkajte,,
Zobral si svoj mobil, odfotil môj krk a podal mi mobil.
Mala som tam....
Nie, to sa nemohlo stať, kedy?
Oh bože môj.
Ja som mala cucflek na krku od svojho mužíčeka.

,,Nooo ehm....ja som si to vôbec nevšimla, prepáčte mi to,,

,, Skadiaľ to máte slečna Owensová, alebo... radšej vás mám volať Angel?,,

Čoo??!
Nie, to nie. Nemôže to vedieť.
Ako, skadiaľ..
Bože môj.
Zrazu mi prišlo strašne zle. Začali sa mi triasť ruky, nechápala som čo sa deje.
Určite panický záchvat alebo niečo.
Bože môj.
,,Napite sa, prosím,,
Napila som sa z vody, a bolo mi o niečo lepšie.

,,Ako..ako ste ma to volali?,,

,,Volal som ťa Angel,,
🖤

🖤

,,Ak ti to nebude vadiť, budem ťa aj tu volať Angel,,
Opäť mi venoval ten svoj nádherný úsmev. Nevedela som mu odolať musela som sa usmiať tiež. Bol taký zlatý. No v práci bol taký vážny. Tohto Johna mám radšej. Ako mi chytal ruku, pozeral sa mi do očí. Priložil si moju ruku k jeho ústam a jemne mi pobozkal ruku, a potom sa na mňa usmial. Ruku mi však nepustil.