Potom ako John odišiel som si trochu pospala. Bola som dosť unavená, no nevedela som normálne spať stále ku mne chodili sestričky takže som sa nevedela normálne vyspať. Potom prišla Lisa, doniesla mi kvety do izby, povedala že izba je bez života a potrebuje trocha farby.
Povedala že volala Lucy do klubu že nepôjdem celý mesiac, aj keď nechápem prečo celý mesiac, však už mi nič nie je. No nechcela som sa hádať a ani som nemala náladu na to. Tak som to nechala tak. Ešte stále neviem pochopiť prečo mi to spravil. Chcem to vedieť. Rozmýšľala som že mu dám šancu mi to vysvetliť, no nie teraz. Ešte potrebujem čas. Prišla sestrička a povedala mi že zajtra už môžem ísť domov. Bola som rada, už mi chýbala moja posteľ. Ako odišla Lucy som si prešla sociálne siete, no nič zaujímavé tam nebolo, tak som sa rozhodla že sa pôjdem trochu poprechádzať v nemocnici. Povedali že tu majú krásnu záhradu. Spýtala som sa že akým smerom to je a hneď aj išla.
Malé dievčatko plakalo na lavičke. Nechápala som prečo. Bola taká maličká a zlatá. Slonie slzy jej len tak kvapkali z očí. Neviem čo mohlo takéto malé dievčatko takto strašne rozplakať.
,,Čo sa stalo?,,
,,Nič teta, len som smutná,,
,,Prečo si smutná zlatko, no tak povedz mi to,,
Sadla som si k nej a chytila jej ruku, bola studená. Bola jej určite zima. Vyzliekla som si mikinu a dala som jej, a hneď sa ku mne pritúlila. Bola taká malička.
,,Povieš mi čo sa stalo? Nemusíš sa báť ja ti nič nespravím a nikto iný. Už som tu s tebou, dobre?,,
,,Mama ma tu dnes nechala. Povedala že ma už nechce doma mať, tak ma sem doniesla,,
,,Ale prečo?,,
,,Ja neviem, povedala mi že sa pre mňa vráti, ale neprišla. Povedala že príde s oteckom,,
,,Otecko vie že si tu?,,
,,Neviem, asi nie,,
,,Poď, pôjdeme dnu začína byť zima. Ak chceš, môžeš byť so mnou na izbe skúsime to nejako vybaviť, čo povieš?,,
,,Ánooo, prosím. Nechcem byť sama na izbe,,
,,No tak poď,,
Odniesla som ju dnu. Bola som za sestričkami a povedali mi že vraj je tu už 5 rokov. Jej mama ju tu nechala hneď po narodení. Nechápem ako môže jedna matka opustiť svoje dieťa. Spýtala som sa na jej otca a povedali mi že zomrel ešte predtým ako sa narodila a matka spáchala samovraždu potom ako sa Charlotte narodila. Má depresie, každý týždeň ju chodia navštíviť psychológovia. Povedala som sestričkám že Charlotte mi povedala že ju tu nechala mama len dnes. Povedali mi že dnes je ten deň keď ju tu mama nechala a každoročne sa jej tento deň zhoršuje stav. Bolo mi ju veľmi ľúto.
Vrátila som sa k nej, no ona už spala v posteli. Malička princezná. Zakryla som ju a nechala ju spať. Dala som si slúchadlá a pozerala film v mobile, keď v tom prišla sestrička povedala mi že ma volá pán doktor. Určite zase niečo o liekoch. Poprosila som sestričky aby dávali na Charlotte pozor kým tam nie som.
,,Áno pán doktor? Volali ste ma,,
,,Áno slečna Owensová, sadnite si prosím. Viete ako sme vám spravili testy, zistili sme niečo,,
,,Čo?,,
,,Musíte mi sľúbiť že ostanete kľudná. Prosím,,
,,Dobre ale už mi to povedzte. Je to niečo vážne,,
,,Nenazval by som to vážnosťou, ale vo vašom prípade to môže byť vážne,,
,,No tak mi to už povedzte,,
,,Ste tehotná, slečna Owensová,,
Stuhla som. Nevedela som dýchať. Nemôžem byť tehotná, to nie. Pred očami sa mi zrútil celý svet. Nie z toho že som tehotná. Stále som chcela dieťa. Ale kvôli tomu že je to dieťa Johna Daviesa. Som tehotná od môjho šéfa, ktorý má vlastne aj ženu. Čo mám teraz robiť?
,,V ktorom som mesiaci?,,
,,Predpokladáme že v prvom. Ak dieťa nechcete, kľudne mi to povedzte a spravím...,,
,,Nie, to v žiadnom prípade. Dieťa si nechám. Ale prosím vás nikomu to nepovedzte,,
,,Ostane to len medzi nami, to vám sľubujem. Ale keďže ste tehotná, a ste po otrase mozgu, naozaj potrebujete tie lieky. Prosím vás, porozprávajte sa s pánom Daviesom, inak ja mu budem musieť zavolať,,
,,Dobre, zavolám mu. Môžem už ísť?,,
,,Jasné, ale dávajte si pozor. Aj na vaše dieťatko,,
,,Kedy môžem ísť domov?,,
,,Zajtra vás pustíme,,
,,Prosím vás tá malá Charlotte, kde žije? Kto sa o ňu stará?,,
,,Nemocnica. Už je tu niekoľko rokov. Nikto si ju nechce adoptovať. Spravili sme jej izbu tuto v nemocnici, stará sa o ňu každý,,
,,Aké sú podmienky adoptovania?,,
,,Prečo sa pýtate?,,
,,Ja si ju zoberiem,,
,,To naozaj?,,
,,Áno, je to veľmi zlaté dievčatko, a už nebude sama. Bude mať súrodenca,,
,,Skúsim to vybaviť,,
,,Ďakujem, pán doktor,,
Som tehotná. Je to neuveriteľné. Neviem čo mám robiť, nechcem to mu to povedať. Ako som sa vrátila Charlotte ešte sále spala, tak som sa rozhodla že zavolám Lucy.
Povedala že hneď príde, povedala som jej že je to vážne.
,,Lucy, musím ti niečo povedať,,
,,Stalo sa niečo? Si v poriadku, však?,,
,,Povedzme,,
,,Povedzme?! To ako myslíš?,,
,,Som tehotná,,
YOU ARE READING
"ANGEL"
RomanceLáska a nenávisť. Radosť a smútok. Život cez týždeň a život cez víkendy. Nie som si istá, že to celé zvládnem, no chcem to. Chcem všetko. Chcem jeho. Ahojte, toto je môj prvý príbeh a ja fakt dúfam že sa vám to bude páčiť, samozrejme keď niekde náj...