Láska a nenávisť.
Radosť a smútok.
Život cez týždeň a život cez víkendy.
Nie som si istá, že to celé zvládnem, no chcem to. Chcem všetko.
Chcem jeho.
Ahojte, toto je môj prvý príbeh a ja fakt dúfam že sa vám to bude páčiť, samozrejme keď niekde náj...
,,Miaaaa, vstaavaaaaaj!,, ,, Už som hore Lisa, nekrič!,, ,,Ty si hore?!,, ,, Áno Lisa, ako vidíš som hore,, Došla som do kuchyne, kde Lisa si už robila svoju kávu, a ja som už bola pripravená. Ja som vstala na čas. To sa ešte nikdy nestalo. Ani budík nemusel 2-krát zvoniť. To ešte z toho včerajška. Ah bože môj. Prečo musí byť práve on môj šéf. By som sa tešila keby prišiel niekto taký ako on do klubu. Už aj mužíček mi chýba.
Dala som si kávu, zabalila veci. Ipad som si nechala u Johna, takže dúfam že mi to donesie. Keď už som bola hotová, rozlúčila som sa ešte s Lisou, a išla do práce.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,Dobre ráno,, ,,Dobre ráno,, ,,Dobre ráno,, Po chodbe som sa každému pozdravila. Na stole som už mala svoj ipad. Bola som rada. Nezabudol na mňa. Ako som len tak pozerala na ipad, rukou som si chytila líce na ktoré ma pobozkal. Páčilo sa mi to, aj keď viem že by to nemalo. Je to môj šéf. Ako som pracovala, dostala som mail. Bol to John. Keď mu končí stretnutie mám sa zastaviť v jeho kancelárií. Ok, stretnutie začalo pred hodinou. Ak dobre viem malo by to skončiť o 10 minút. Dobre, to ešte vydržím.
,, Volali ste ma, pán Davies,, ,, Áno Angel, dones si svoj ipad, zabudol som ti to povedať. Skočila som si pre ipad a vrátila sa naspäť. ,,Sadni si,, ,, Nákup mi prosím ťa lístky do Paríža. Mám služobku,, ,, Hneď to bude pán Davies,, ,,Pre koľkých to bude?,, ,,Pre dvoch,, ,, A dokedy?,, ,, Týždeň,, ,,Odchod?,, ,,Zajtra ráno,,
,, Hotové. A kde sa budete ubytovať?,, ,,Mojom dome. Mám tam jeden dom. Pôjdeme tam. To ja zabezpečím, o to sa nemusíš starať,, ,,Dobre tak komu to mám ešte oznámiť? Kto pôjde s vami?,,
John sa na mňa len usmial. Akoby som povedala tu najblbšiu otázku na svete. Akože haloo? Povedal pre dvoch, takže s niekým tam musí ísť. Postavil sa a prešiel ku mne. Bol predo mnou. Len tak tam stál a nič nerobil. Akože mala som dosť dobrý výhľad, to musím uznať, no už ma začal aj krk bolieť ako som sa na neho pozerala hore.
,,Ty si také malé neviniatko, Angel,, Moje chytil do svojich dlani, a jemne ma hladkal na líci. Akoby som bola ako porcelánová bábika. Nechápala som ho. Prečo by som bola neviniatko? Čupol si ku mne, no teraz sme už boli ako tak v jednej výške, aj keď stále bol vyšší. Priblížil sa ku mne. Jednu ruku teraz už mal ja mojom stehne, ako stále zvykol, a druhou ešte stále držal líco. Usmial sa na mňa, pozrel sa mi do očí. Bola som z neho úplne mimo. Začala som si hrýzť spodnú peru. Mal na tvári šibalský úsmev. Pobozkal ma znova na líci, no teraz dlhšie. Chcel to, veľmi. Ale aj tak som cítila akoby to, nebol on. On není taký jemný, nemyslím si. Ovládal sa.
,,Dobre vieš čo sa môže stať ak nie som s tebou. Vybuchnem, a všetko bude od krvi. Len ty ma vieš upokojiť. A nemyslím si že by som vydržal ísť bez teba. Raz som ťa nechal samu, a videla si čo sa stalo.Neviem byť bez teba,,
