Cesta

AMERICANO?

Celý tento náš výletík mal jeden problém. Síce sme mali vstupenky na koncerty ale nemalo sme kde bývať. Vôbec nám to nenapadlo. Práve sme sedeli s Terezou na lavičke na stanici a rozmýšľali čo ďalej. Mohli by sme ísť do hotela ale takto v centre Berlína to bude drahé. Mala som jeden nápad ale neviem či by sa Tereze páčil. V duchu som sa musela prehovárať aby som jej ho navrhla. Povedala som si že neskôr. „Poďme sa zatiaľ trochu pozrieť po tom Berlíne," navrhla som Tereze. Súhlasila. Postavili a šli sme. Kam? Bohvie. Spolu s ešte jednou kamarátkou sme pred pár rokmi vymysleli takú jednu hru. Na každej odbočke povie jedna z nás či pôjdeme rovno alebo odbočíme. Tak sme hrali aj teraz. Ocitli sme sa v nejakom parku. Sadli sme si na lavičku .„Veve?" „Áno?" „Nie si hladná?" „Nie som, ty si?" „Hej len nemám čo jesť." „Ou jasné tu máš." Podala som jej rožky ktoré som vybrala s tašky. Vďačne ich prijala a pustila sa do jedenia. Ja som nejedla, nepotrebovala som nie  som hladná. „Vevinkaaa ale aj ty by si mala niečo zjesť." Súhlasím s ňou mala by som síce niečo zjesť ALE JA NIE SOM HLADNÁ. „Nie som hladná sorry." „Ale musíš niečo zjesť," snažila sa ma presvedčiť Tereza. ALE JA NECHCEM. Pekne som si vrieskala v duchu. „Nie,"povedala som potichu. Keďže sme sa s Terezou poznali už dosť dlho vedela že keby sa ma to opýtala ešte raz neskončilo by to dobre. Ono to vedel takmer každý až na môjho brata. Raz ma tak naštval že som mala strašnú chuť mu jednu streliť. Kľudne aj dve. Aj by som to možno spravila len vy ho nepoznáte. Berie veci tak že muži a ženy sú si rovnocenný.Teda nie iba niekedy, používa to skôr tak že keď môže žena dať facku mužovi muž môže dať facku žene. Zvrátené ja viem ale, to je skrátka on. Toto bola jediná výnimka keď sa ma normálne bál. Utiekol. Jeho šťastie. Tereza teda radšej mlčala a ja som sa pekne ukľudňovala. Potrebujem kávu napadlo mi. Viem bude to zbytočné vyhadzovanie peňazí ale potrebovala som svoje AMERICANO. „Hej Teri pôjdem nachvíľu preč zachvíľu som tu ok? nikam nechoď a neprenasleduj ma!" „Ale..." „Chcem byť chvíľu sama ok?" „Okej," nakoniec súhlasila. Postavila som sa a šla som. Bol tam nejaký rázcestník a jedna šípka ukazovala že centrum. Tam bude určite Starbucks. Išla som tým smerom a. A tam stál. Tam stál. Tam stál. Mne známy človek. Teda sveto známy človek. Mal na sebe oblečené obyčajne šedé tepláky a biele tričko na hlave šiltovku a na očiach okuliare aby ho nikto nespoznal. Chudák úprimne snažil sa ale za tých pár rokov čo neboli spolu som si o nich na študovala veľa vecí. Neďaleko od mňa nestál totiž nikto iný ako J-hope. Nechcela som ho otravovať ale to skrátka nešlo keď už je tu tak by som s nim veľmi chcela fotku. Vybrala som sa jeho smerom. On si práve fotil niečo do mobilu. „Um ew can I take photo with you?" spýtala som sa. "I'm not allowed to take pictures with people, but if you you promise not to publish it, so of course ,"vychrlil na mňa. Chvíľu mi trvalo kým mi došlo čo povedal keďže moja anglesh nie je nič moc. „Of course, I don't really do such things,"podarilo sa mi nejak vybľabotať. Vytiahla som mobil z vačku... „Wakey wakey..." „ Bože nie bože AAAAA." Viacmenej dalo by sa povedať že som spadla z lavičky. Ešte v polo spánku som sa snažila nájsť svoj mobil. Našla som ho a na displeji som uvidela Terezino meno. Ako nie úplne keďže tam bolo napísané Simp ale to je nadlho. Rýchlo som zodvihla. „KDE TOĽKO TRČÍŠ UZ ŠTYRI HODINY SI PREČ AJ UŽ TMA BUDE POMALY A TY TU EŠTE NIE SI..." Odtiahla som si mobil od ucha aby som neohluchla Terezinou vinou a zložila som.

__________________________________________________________________________________________

Asi ani vy neveríte ale máme tu novú časť. PREPÁČTEEEEE chcela som vydať nejakú časť skorej ale nemala som čas.Znie to ako nejaká trápna výhovorka ale tí ktorí ma poznajú vedia.Budem sa snažiť vydať ďalšiu časť skôr ale neviem.

B. <143