Cesta

Go to Praha

„10 powerbank reprák moju pro kameru papaníčko hyunjinovu fotku nejake oblečenie hmm len také blbosticky." Hmm, 10 powerbank ale asi sa zídu bohvie kedy si budem nabudúce nabíjať mobil.„Hmm, tešíš sa?" spýtala som sa jej.„Kamo no ne lebo vôbec nejdem na koncert mojej obľúbenej skupiny a vôbec neuvidim naživo človeka nad ktorým achkam o jedenástej v noci keď mám spať a vôbec neutekam konečne z domu preč." „Um." „Hej je,ak je to 699 tak to je on." Nastúpili sme do busu označili sme si lístok a sadli sme si úplne do zadu čo najďalej do zošita. Zaujímavé že práve tam sedela jedna osoba. Jedna nám známa osoba bol to náš spolužiak zo školy Gabuško. „Teri,keď nás uvidí t..." Zasekla som sa lebo ma. Tereza priam hodila na najbližšiu sedačku. „Hej jemnejšie to nešlo ako?" Tereza len pokrčila plecami: „Sorry bolo to rýchlejšie, ale čo tu robí poviem ti Gabúšika som tu nečakala." „Ani ja, pravde podobne sa s ním rozišiel a teraz si tu v takmer prázdnom bude užíva svoje depresie." „Vidíš to je možné,možno potrebuje vreckovku." „Hej choď mu dať." „Čo?„ „No vreckovku predsa." „Aha nie a ako vidíš aj tak už vystupujeme takže vreckovku mu dam nabudúce." „Uuu aká romantika," zakričala som na Terezu ktorá už medzi časom nejakým záhadným spôsob vyletela z autobusu. „Hej Veve pohni veď nám ide vlak." „Pravda už bežím." Doslova som vyskočila z autobusu a uháňala za Terezou ktorá už bola niekde ani neviem kde . Aaa tam je, Tereza sa momentálne opierala o jednu značku. „Podopieraš ju aby nespala?" „Hej,hej ako si vedela?" „Ja skrátka viem," usmiala som sa na ňu ako nejaká integrovaná Mona Lisa „ale ako mali by sme ísť aby sme stihli ten náš vláčik lebo odchádza," pozrela som sa na hodinky , „za 40 sekúnd." Len čo som to dopovedala oby dve sme sa rozbehli cez stanicu na kolnice k nástupištu A. Tam už stál nás vláčik. Akurát sme nastúpili a vlak sa pohol. „Nadherne sme to stihli že?" spýtala sa ma Teri. „Anoo hlavne ako sme vyskočili na tie schodíky to by telocvikárom vypadli zuby ." Tereza len súhlasné pokývala hlavou a išla nájsť nejaké miesto na sedenie. Sadli sme si a Tereza sa začala smiať. „Hej čo jeee?" „hjsbsnd tvkjwjw vlaksj." „He?" „hjs tvoje hkr vlasy." „AAAAA ČO JE S MOJÍMI VLASMI !?"„HEH nič máš ich na hlave HJAHABSJS HEHEHEHHE!" Tereza sa začala rehotať ako postihnutá real to robí často ale to aj ja✨✨.  

„Haaaaaaaa" zívla som si. „Čo unavená si?" „Hej, hej." „Kľudne si pošli ja budem hore a keď budeme na hlavnej tak ťa zobudím." „Ďakujeeem."

O 2 hodiny neskôr

„Nevieš náhodou kto vymyslel 2 hodinový prestupový čas z jedného vlaku na druhý?" spýtala sa ma Tereza. „Oh nie nwm prečooo?" „Mám chuť ho zbiť lebo sme dve hodiny v noci po tme mrzli na lavičke na stanici a to len kvôli nemu." Momentálne sme aj spolu s Terezou sedeli vo vlaku smerom do Prahy a ako vravel dve hodiny v oči potme sme mrzli na lavičke a okolo nás sami bezďáci. Des. Našťastie už sme vo vláčiku v teplúčku na mäkkých sedačká... Z myšlienok ma vytrhol hlas sprievodcu :„Lístky prosím."

____________________

Tipujem že toto ste nečakali ale rozhodla som sa vydať ďalšiu časť ešte dnes snáď sa vám bude páčiť

B .❤️