Cesta

Vo vlaku

Momentálne sme aj spolu s Terezou sedeli vo vlaku smerom do Prahy a ako vravel dve hodiny v oči potme sme mrzli na lavičke a okolo nás sami bezďáci. Des. Našťastie už sme vo vláčiku v teplúčku na mäkkých sedačká... Z myšlienok ma vytrhol hlas sprievodcu :„Lístky prosím."

S Terezou sme sa pozreli na seba a vedeli sme že máme problém. Lístky sme si totiž zabudli kúpiť. Pozrela som sa na sprievodcu a moje srdce sa rozbúšilo rýchlosťou 100km⁄h. Tento sprievodca bol totiž moja prvá poriadna láska. Jasné on o tom nevedel to len ja som bola doňho zaľúbená alebo lepšie povedané zamilovaná.

Pred 3 rokmi

Dnes ideme konečne do tábora. Ja a moji bratia. Je to síce farský tábor ale vždy je tam kopec zábavy, minulý rok sme tam neboli preto sa tak teším. Konečne uvidím svojich táborových kamarátov. Konečne budem bez rodičov síce len týždeň ale lepšie ako nič. Už len vyjdeme na kopec a sme tam tak sa teším že ani nič hovorím čo je u mňa nezvyčajné. Naše auto zastane a my vystúpime. Z auta si vyberieme kufre a utekáme sa pozrieť s kým sme v skupinke a v ktorom buse sedíme. Ja som v skupinke s Nelkou ,Elou, Miškou a našou animátorkou je Katka. Super je že všetky poznám pred dvomi rokmi sme boli tiež spolu v skupinke takže zase nebudem musieť prežívať muky zoznamovania sa. Nemám problém so zoznamovaním ale aspoň sa už poznáme a vieme kto sme čo sme. A zrazu ho uvidím. Je to brat mojej minulej animátorky volá sa Andrej. Andrej tak pekne to znie na jazyku. On sa pozrie na mňa zakýva mi na pozdrav a moje vnútro sa roztápa. Čudujem sa že ešte vôbec stojím na nohách.

o štyri dni neskôr

Dancing in my room, swaying my feet
Tryna give you love and a kiss on the cheek
Cotton candy skies like I'm stuck in a dream

AAAAA zas ten blbý budík. Je 6:30 a ja zo svojimi spolubývajúcimi vyspávame pekne v pokoji v teplúčku by som povedať nemohla lebo sme v Jedlinách obklopený lesom takže je tu chladno. Posadím sa a snažím si pritom netresnúť hlavu o strop, spím totiž hore na poschodovej posteli. Nejakým spôsobom bez toho aby som spadla sa mi podari zísť po rebríku dole a bežím vypnúť ten budík. Otvorím skriňu a rozmýšľam čo si dnes oblečiem. Dnes sa chystáme na túru takže by to malo byť niečo pohodlné a zároveň pekné keďže pôjde aj Andrej a ja chcem vyzerať pekne nie ako nejaký bezdomovec. Zoberiem si moje Budem odvážny tričko a kraťase na ktorých je na boku taka čipka. Prezlečiem sa a idem si do kúpelne urobiť niečo z vlasmi. Nakoniec sa rozhodnem pre dva copy. Včera som mala zapletené vlasy tak sa mi zvlnili a vyzerá celkom dobre. „Hej, Veve pohni už takmer meškáme na rozcvičku," zakričí na mňa z chodby (ak sa to tak dá nazvať je to vlastne taká chodbičôčka ak mám byť presná) moja animátorka Katka. „Už bežím." Obujem sa zamknem chatku a utekám za svojou skupinkou na rozcvičku. Pohľadom hľadám Andreja. OMG on si dal rovnaké tričko ako ja AAAAAAAAA. Rýchlo sa otočím späť aby si nevšimol ako naňho čumím s otvorenými ústami a sústredím sa na rozcvičku. Keď si rozcvičíme všetky časti tela musíme spraviť 25 drepov. Potom idú chalani behať a my tancovať. Začne hrať Danza Kuduro. Tá pesnička je dobrá len v tom tanci sa vždy trochu stratím teda tak trochu úplne. Keď ten song konečne skončí všetci sa nahrnieme pred jedáleň a čakáme kým Mimoni (to sú taký pomocníci idk prečo sa volajú Mimoni) pripravia stoly a stoličky.

Time skip cestou z túry

Teraz je moja príležitosť Andrej tam ide sám, mohla by som sa k nemu tak nenápadne pritmoliť a začať sa s ním baviť. Chvíľu sa ešte hádam so svojou hlavou či to nebude otravné ale nakoniec sa rozhodnem za ním ísť. Snažím sa za ním bežať čo najnenápadnejšie ale asi mi to veľmi nejde lebo on sa obzrie a spýta sa čo sa stalo. „Nič, nič,"rýchlo odpovedám, „len som chcela ísť vpredu." S tebou dodám v duchu.

-Ako sa máš inak Andrej?

-Dobre celkom len som alergický na trávu tak je to dosť nepríjemné

-To som nevedela si alergický ešte na niečo iné?

-Nie nie

-Napríklad môj tatko...

Začínam bľabotať oh noo.

Prítomnosť

Pri spomienkach na Laborko sa musím usmiať. Potom si však spomeniem že tu stojí Andrej a my nemáme lístky.

-Ahoj Andrej teba som tu nečakala

-Ahoj Veve úprimne ja teba tiež nie hlavne nie o 4 ráno inak dosť si sa zmenila odkedy sme sa videli na posledy , kedy to vlastne bolo?

-Hmmm myslím že pred 2 rokmi

-Hej hej aj mne sa zdá že tak nejak

-Čo tu vlastne robíš Aďo?

- Myslel som si že neznášaš keď niekto hovorí Andrejovi Aďo

Áno má pravdu povedala som mu to vtedy v tábore.

-Vyhol si sa mojej otázke

-Áno pravdu máš keď ma vyhodili z vysokej začal som tuto pracovať

-TEBA VYHODILI Z VYSOKEJ?

-Áno nanešťastie

-A to prečo?

-S kamošom sme spravili jednu blbosť

-AKÚ?

-Zmenili sme známky na vysvedčení

-Chceš počuť úprimný názor?

- No daj

-Úprimne si debil

-Hej viem ale ďakujem

- Musím ísť, počkať, ešte tie vaše lístky

-Vieš my sme si ich tak trochu zabudli kúpiť mohol by si nás kvôli tomu nevyhodiť z vlaku?

- hmmmmm áno len to bude niečo stáť

-Ach jasné koľko?

-Nemyslím peniaze chcem jeden bozk od teba

Tak toto som naozaj nečakala ,ale bozk s Andrejom to nie je až také zlé.Postavila som sa naklonila som sa nemu a dala mu detskú pusu na ústa.

-Tak ahoj

-Pa ešte sa snáď niekedy uvidíme

Tereza sa na mňa spýtavo pozrela.

-Áno viem

-To som nechcela, chcela som sa ťa opýtať s kadiaľ poznáš takého pekného chalana a koľko má rokov do kelu?

 -Okej to je Andrej poznám ho z tábora a má 22 rokov

-Hej Veve myslím že už vystupujeme

-Pravdu máš

Posledný krát som sa pozrela za Andrejom a vystúpila som z vlaku. Tak sme tu v Prahe.

________________________________________________________________________________

Ahojte ľudkovia táto časť je venovaná  @kiofrr ešte raz ti ďakujem za preklad. Dúfam že sa vám páči. Zajtra sa tiež pokúsim vydať ďalšiu časť. Pripájam sem link na playlist ktorý som počúvala kým som písala túto časť.

 https://open.spotify.com/playlist/1Lg86bSwf0TafuBnBaKQ7g

B.😊❤