Z pohľadu Dylana
Môj plán bol bezchybný.Diabolský ale hlavne bezchybný.
Otvoril som dvere do jej izby.Ako obyčajne tam iba ležala(ona iba stále leží alebo sedí bez pohnutia.....ako je to možné?Áno,doktori hovoria,že je v depresiách a nevníma ale ja viem,že vníma.Možno iba trucuje.).
Hahahah...som zvedavý ako to dopadne,pomyslel som si a urobil to načo som sem prišiel...teda AJ to.Psychiater ma totiž poprosil aby som sa pokúsil Kate presvedčiť zase rozprávať.
Zrazu sa otvorili dvere.Nemusela som dvakrát hádať kto to je.To ma tu bude otravovať dokým ma neprepustia z nemoc....
Nestihla som dokončiť myšlienku,pretože som zrazu ucítila prudký náraz niečoho do mojej tváre.Ja ho snáď zaškrtím....
Bola to mokrá handra...napustená strašne ľadovou vodou.To nemyslí vážne.
Hodil som handru,ktorá letela cez celú izbu až kým jej s čľapotom nepristála rovno do tváre.
Sledoval som ako to v sebe zadržiava.Išla vybuchnúť zlosťou.Chvíľu sa držala no potom sa začala až triasť toľkou zlosťou.
,,To ti dnes jeblo viac ako obyčajne?!Zbláznil si sa?....
Straší ti vo veži alebo čo?!"
,,To je veľa spôsobov ako mi povedať,že mi hrabe ale myslel som,že to ty si tá,ktorej straší vo veži."povedal som so smiechom v hlase.
,,No zdá za,že si prebral rolu,idiot!"
Ja som sa na tom len veľmi dobre zabával.Bola zlatá keď sa hnevala
S vozíkom som obišiel jej posteľ a hneď ako sa jej naskytla príležitosť hodila mi tú handru späť.....a rovno do ksichtu.
,,A to bolo začo?"
Z pohľadu Kate
Hodila som mu tú handru do toho jeho povýšeneckého ksichtu.
,,A to bolo začo?"povedal a zatváril sa ako ten najublíženejší človek.
,,Za tie týždne čo si ma otravoval a za tvoj násilný útok handrou!"
,,Mala by si mi poďakovať!"
,,Pche!A za čo?Za ľadovú a podotýkam nedobrovoľnú sprchu a stratu všetkých nervou?"
,,Dostal som ťa z depky.Teda ak si nejakú vôbec mala!"
To ma už fakt nasralo.Ako sa opovažuje?
,,Vypadni!"
Hodila som po ňom to najbližšie čo mi bolo poruke.....krabičku liekov,čo nebol ten najmúdrejší nápad.Všetky pilulky sa rozsypali po zemi.
,,Nemysli si,že to budem zbierať!"povedal so smiechom.
Vdety sa otvorili dvere a v nich stála sestrička.
,,Čo sa to tu deje?"neveriacky sa na nás pozrela.
,,Ja som už na odchode.....ale nemysli si,že teraz budeš mať odo mňa pokoj!Kdeže....práve sme iba začali "povedal a lišiacky sa na mňa usmial.
,,Má pekný usmev."
.....
....
..ČO?!Nie!!
Spamätaj sa Kath!
,,Radšej už vypadni!"zakričala som naňho.
Bože Kath!Pred chvíľou si bola v depresii.A teraz.....už rozmýšľaš o druhom úlovku?Si neskutočná!
ozval sa môj vnútorný hlas.
A navyše...je hrozný.Je sebecký a lezie mi do súkromia........on sa na mňa usmeje a už mám byť akože vedľa?!To je asi ako balí dievčatá.Najskôr ich provokuje ,potom ich oblbne svojim šarmom a úsmevom a čaká,že mu budú hneď ležať pri nohách?....Som si istá,že takto oblbol veľa naiviek ale mňa nie!
Tentoraz som myslela logickejšie a hodila po ňom časopis,ktorý mi tu priniesla Rachel.
(Rachel mi strašne chýba...už sa teším keď ju zase uvidím...teda dúfam,že ešte príde lebo tu dosť dlho nebola.)
Nanešťastie som Dylana natrafila.
,,Hahahahha...fajn tak ja už radšej pôjdem lebo ak sa ti do rúk dostane kladivo tak....."
,,.....Tak ho určite použijem!"
,,To mi je jasné!"povedal a opustil izbu.
,,Pozrime sa.Takže Dylan váš predsa len dostal z depresie."povedala s úsmevom sestrička.
Počkať.....predsa len?To malo byť akože nejaké spiknutie?!
Toto si vypiješ Dylan!
...........
.......
....
Fakt škoda,že som nemala vtedy poruke kladivo.
Takže....ďalšia časť na svete ;)
Ja viem....je to možno trochu skoro....Kate iba práve začala komunikovať a hneď sa jej páči Dylan ale ona už nebola v takých depresiách.Dylan ju chodil pravidelne navštevovať a sice to Kath ani nevedela on jej pomohol s jej psychikou a potom už len v podstate trucovala (nepýtajte sa ma ako je to možné,že to sama ani nevedela:D).
Ďakujem,že (niektorý) pravidelne čítate túto story:*.
