Záhuba umenia
pretekáš mi pomedzi prsty
do jej lona
spomienky len clona
mizneš v diaľkach budúcnosti
a ja tu stojím, bažím po minulosti
cit nevšednej blízkosti
bozk na čelo, nemý pohľad
dokonalý šach mattrpká alegória v tónoch ticha
pri srdci ma pichá
dýcha...
sa mi akosi ťažko
hviezdy sú dnes nejasné
sny disharmonické
v hlave mám hlasnopýcha...
a morálka
a klamstvá
a tajomstvá
a sľuby
kopije záhuby
hodín ruží
- vedomie, že raz budeme si cudzí
a "raz" v zdajúco sa neriešiteľnej rovnici
ulapilo svoje xv pravú hodinu
keď poznám slová
tvojej piesne
keď srdce nesužuje klietka
a ctím cit
zatváraš mi dvierka
nechávaš hniť
jablko, čo oboch nás volá
že pri tebe som holá
ty závislý
súznenie dvoch myslí
sťatý tanec vášne...bez pointy básne
toť náš príbeh
distopický priebeh
a dokonalosť sama
beta a gama
ale eso je dáma
aspoň v šachu
preto nekonečno končí
v priepastiach strachu
...pochovávam metafory
života
opadané lupienky lásky
skonaná clivota
dve duše polahody
spojené v Umenie