Jedného dňa vám dôjde, že hračky, s ktorými ste sa hrávali na detských ihriskách, už nejaký čas ležia pod prachom. Miesta, ktoré boli vašim domovom, dnes spoznáte len z fotiek. Priatelia a rodina sa stratia ako voda po letnom daždi, v ktorom sme kedysi tancovali salsu. A dni sa míňajú s nocou ako stránky kníh...
Zrazu si uvedomíte, že máte stranu v politike, na ktorú sa prikláňate viac ako k ostatným. Máte názor na policajtov, na cyklistov, na dôchodcov, na deti, na zdravotníctvo aj na súdny systém. Na lásku, na život...
Máte vlastný systém v skladaní tričiek do poličky, umývania riadu po večeri, praní prádla, aj varení ryže či zemiakovej kaše. Poznáte svoje obľúbené kvety, vône, obľúbený čaj, aj odrodu vína. Máte pevne určené pravidlá v pomere cukru a mlieka do kávy a çoraz viac sa podobáte svojim rodičom. Robíte presne to, čo ste vždy na nich neznášali...
Krátke veci v zime ani nevytiahnete a kľúče od auta strážite ako oko v hlave.
A najväčšiu hrôzu už nemáte zo strašidiel v skrini alebo pod posteľou, ale z rastúcej inflácie, ceny benzínu a nafty a daňového priznania. Večer si pozriete správy a zaspíte aj bez rozprávky na dobrú noc.
Už netancujeme v daždi za letného večera, netúlame sa mestom s bozkom na perách, v roztrhaných teniskách, nelegálne pripitý ani nesedíme v pieskoviskách a nehádame sa o najlepšiu furmičku.
Dni sa zlievajú do jednej gule a tak, ako keď sme kedysi stavali snehuliakov na zasnežených lúkach, guľa sa nabaľuje.
Sny sa zdajú vzdialené v šere stereotypu. Na svet sa pozeráte zrazu inak. Predpovedáte, oddávate sa skepse a nedôvere, až vám utečie umelecké dielo nevinného prítomného okamihu.
Oči rokmi zatopí žiaľ, srdce skamenie, rozum zosilnie a nádeje sa vytratia.
Jedného dňa sa zobudíte vedľa človeka, ktorý absolútne nespĺňa vaše ideály, nie je princom akého ste si vysnívali.
A vy si uvedomíte... že tohto človeka si musíte vziať.
Láska z rozprávok... už na ňu neveríte. Možno by ste našli dôvody, prečo toho človeka tak bláznivo milujete ale po dôkladnom zamyslení zistíte, že to vlastne nedáva zmysel. A vy netušíte, prečo ste ostali, aj keď ste chceli stokrát odísť....
Viete, že tá pravá dokonalosť sa skrýva v chaose a mori malých chýb.
Viete, že byť idealistom sa neoplatí a svet nie je tak pekné miesto.
Viete, že sa v oblakoch palác nenachádza a najväčší raj na zemi je trpká chuť ticha po búrke.
A tak v noci - kým sa rozpamätávate z dneška a v napätí očakávate zajtrajšok - si uvedomíte, že vaše detstvo ste zakopali skôr, ako ste si stihli všimnúť.
