človek sa nespráva ako človek.
človek sa správa ako zviera.
človek má veľa stoviek
a stále nevie kde je miera.
človeku sa človek nezavďačí.
peniazmi ani laskou..
stále sedí len pri počítači
s očami zalepenými páskou.
človek v tomto čase nevie.
nevie či nie znamená nie,
nevie či žije alebo mrie,
nevie či odzrieva alebo zrie.
ale čo v tomto svete?
stále len drete,
za postavenie v dobrom svetle,
ale do rúk uz neberiete metle.
teraz sa drie pri počítači zadkom.
žijeme v svete kedy
žena nevie kedy má byť matkou,
potraviny sa kupujú veľkou zlatkou
a noviny sa zaoberajú politickou hádkou.
ale sníval človek o takejto budúcnosti?
kedy sa nedočká spravodlivosti,
kedy už neplatia pravidlá a hodnosti
a nedáva sa dôraz na drobnosti?
človek už sám nevie či je človek.
možno nejaký človek by dal čokoľvek,
len aby bol zas ten vek,
keď ľudí netrápili výdobytky tejto doby,
ale ako sa dostať z veľkej chudoby.
vera antares
