spomienky na dobré chvíle..
spomienky na chvíle milé,
no sú aj spomienky na chvíle sivé
a také sa mi dnes pripomínajú ako divé.
mená, hlasy, názvy,
prehlbujú moje jazvy.
stávajú sa mojou súčasťou
no ničia ma ich prítomnosťou.
vidím ľudí, budovy,
staré ženy a vdovy,
stratených psov
a spitých chlapov...
no ľudia nepijú,
oni sa ožieraju k smrti.
a to k zamýšľaniu núti,
kam sa tento svet rúti.
predsa sa zhnusím, keď ma nazvú "ožran"
aj keď minulosť na mne je poznať.
vinila som sa z nehodnosti
a nedostatku pozornosti.
ale bola to iba moja vina?
on sa naučil, tak čia je to chyba?
držala na po kope iba krvná línia,
no gény veľa činia.
ten človek je už minulosťou.
spomínala som naňho so zlosťou,
teraz to už ale nevnímam,
pred spomienkami sa neskrývam.
nech sú akékoľvek,
tiež som iba človek.
vyplačem sa pri nich často,
no už nekričím tak hlasno.
v mojom srdci, v mojej hlave,
spomienky stoja v dlhom rade
ako viniče v našej záhrade,
ktoré nám dávajú víno jeho milované.
mal ho rád viac ako nás,
to som počúvala zas a zas,
no keď prišlo na deň súdny,
ten pád sa mu stal osudným.
preto trpel na koniec dlho
ako každý, čo nerešpektuje iného slovo.
ako previnilec, ktorému zlomili kosti,
ako ten, čo nepoznal hranicu drzosti.
taký bol môj starý otec,
čo mi dal traumy kopec,
no ja som si neurčovala podmienky,
a preto sú to už iba spomienky
odpocívajte sladko, a dúfam, že vám je teraz dobre aspoň tak, ako dobré bolo vase vino.
vera antares
