chumáče hmly okolo nás
udierajú do môjho tela zas a zas.
cítim ako hmla preniká k duši.
v našom malom svete nás nič nevyruší.
vo svete, kde je všetko krásne.
v tvojom svetle môj život nehasne.
ako mesiac odrážam svetlo,
tak buď moje slnko, čo dodá mi teplo.
buď moje Dánsko, môj stred sveta,
buď teplá ruka, čo pohládza moje letá.
ja budem vietor, ty krehký vánok,
čo mi v noci zabezpečuje spánok.
teraz však stojíme v hmle.
každý už vie čím sme.
podlomili sa mi kolená,
sme na seba natlačení, a to veľa znamená.
cítim sa ako vrabec v pasti,
aj keď pasť je tvoja láska.
chceme byť oddaní vlasti,
ktorú drží po kope len papierová páska.
niečo mi zas podlomilo nohy.
už viac nepočujem tvojej piesne slohy.
plazím sa v mliečnej hmle
a cítim ako tvoja krv vre.
mám na sebe tvoju krv,
tvoj tep nájdem najprv.
potom sa mi prihovoríš nežne;
,,trp a dýchaj ešte
na tejto drsnej planéte
a šír na nej náš príbeh"
odjakživa som bol tvoj špeh.
a tak som späť v svojom svete,
spomínam na chvíle teplé.
s tvojou dušou som spätý.
tvoje telo už neni viac teplé,
hmla nás drží v objatí.
odriekam si slová lásky,
slová, ktoré však nepočuješ,
slová vyrývajú do srdca jazvy.
moje meno už neopakuješ.
už nikdy nebudem počuť teba,
tvojho hlasu tóny,
zabudol som prečo som tu treba,
vychádzajú zo mňa len plačlivé stony.
a tak hmla sa krúti,
živí sa mojim žiaľom.
aj ona za tebou smúti,
odnáša moje slová s pozdravom.
vera antares
