strácať sa v jeho modrých očiach
popri všetkých tých prebdených nociach
sa mi každú chvíľku podarí,
keď sa mu ráno pozdravím s úsmevom na tvári.
jeho modré oči
žijú v mojej duši.
ten hlboký oceán...
rada do neho pozerám.
moje teplé pohľady
nerozpúšťajú veľké ľady,
tie, čo rania moje srdce,
keď do nich hľadím vrúcne.
jeho oči sú ako ľadovec z Titanicu,
predtým ako ma potopia, hodia do mňa dýku.
a pod ľadom je Tichý oceán,
od chladu potichu stenám.
možno by ma zahrial aspoň jeden jeho pohľad,
aspoň jedno slovko,
no nič z toho neni v dohľad,
zrazu je zo mňa bojko.
niekedy sa bojím pozrieť do tých modrých očí.
bojím sa, že sa svet príliš rýchlo zatočí
a ja spadnem do tej studenej vody,
v ktorej sa utopili nejedny rody.
bojím sa, že ak tvoj ľad roztopím,
skončíme ako Jack a Rose,
bojím sa, že to bude veľký chaos,
a ja sa vážne utopím.
bojím sa, že tvoje vlny sa premenia znova na ľad,
bojím sa, že sa prestanem ovládať.
samozrejme, že sa musím báť,
lebo do mňa zapichávaš svoj modrý pohľad.
vera antares
