,,kto ti spravil tie hrozné veci?"
,,kôli komu sa bojíš pozrieť do zrkadla?"
hovoria mi to všetci,
no nevidia do čoho som upadla.
pýtajú sa zlí ľudia
na to, aká som.
nedychtite po tajnom zdroji,
ktorý je skrytý v knižnici za atlasom.
neviem vnímať hlučné ticho,
ktoré obklopuje moje steny.
nevšíma si hrozné sucho,
ktoré hrdlo sťahuje mi.
stále píšem po papieri.
bojím sa písať po sebe.
moje telo nie je v miery,
no je strachom krotené.
je tu veľa milých ľudí,
no na koho sa obrátiť?
nechcem byť tá, čo niekoho budí
a nechcem nikoho odplašiť.
hlavne nechcem zaťažovať.
aj oni majú problémy.
ale sú to ľudia, ktorým sa nemusím schovať
do strašidelnej voliery.
prajem si umlčať všetok svet.
dokonca aj moje myšlienky plné viet.
vety, ktoré sa vypálili do mojej hlavy.
nemám rada bolesť a toto strašne páli,
no v tejto chvíli ju chcem po celom tele.
samozrejme fyzicky a viditeľne,
pretože ostrá bolesť v mojej duši
bolí viac ako jazvy, ktoré od krvi osuším.
ale strach sa nedá prekonať,
preto trpím len v mojej hlave.
stále sa snažím bolesti nepoddať,
no všetky pokusy sú márne.
vera antares
