Piaty záškodník

XXXIII.

Druhý deň ráno sme už chceli ísť na metli. Takže bolo čas na moje prehovaranie.

,, Remus. " Oslovila som ho keď bol sám.

,, Áno? "

,, Napadlo ma že či by si si so mnou neišiel za lietať. "

,, Neviem lietať na metle. "

,, Tak môžeš byť so mnou. "

,, Na toto ťa nahovoril James a Sirius. "

,, Nie. Vidis ich snáď niekde. Plus ani nevedia že chcem ísť lietať. " To posledné bolo pravda. Oni nevedia že chcem ísť teraz na metlu.

,, Ja sa bojim. Nechcem tam. "

,, Prosím len mi dôveruj. Bude to dobre ja tam budem s tebou. "

,, A čo za to dostanem? " Musela som premýšľať ale potom ma napadla šialenosť.

,, Pusu? " Remus zčervenel a chvíľu na mňa pozeral než prehovoril.

,, Myslíš to vážne? "

,, Áno. " Remus chvíľu premýšľal.

,, Dobre teda. Ale ak spadneme zabijem ťa. " Zasmiala som sa a už ho tahala na dvor.

Privolala som si metlu a mohli sme to ísť skúsiť. Remusa som v živote nevidela takého vystrašeného.

Rozklepano si za mňa sadol a silno ma objal.

,, Remus...musím aj....dýchať. " Povedala som pridusene.

,, Prepáč. " Ospravedlnil sa a trochu ma pustil.

Vyletela som do vzduchu a išla som urobiť kolecko okolo domu. No Remus mal zatvorené oči tak som zastavila.

,, Môžeš otvoriť oči. " Otočila som sa naňho.

Otvoril ich a keď videl že sa na neho pozeram sa zľakol.

,, Pozeraj na cestu! Naburame! " Ja som sa tomu musela zasmiať.

,, Veď stojíme na mieste. " Remus sa obzrel okolo seba a zistil že naozaj sme na mieste.

,, No ale nenakláňaj sa lebo spadneme. "

,, Ty tu riadiš alebo ja. "

,, Ty. "

,, Tak mi ver. " Remus pomaly prikývol a mohli sme zase letieť.

Remus ma chytil trochu pevnejšie ale po chvíli si to začal užívať.

,, Takže už sa ti to páči. " Otočila som sa naňho.

,, Áno ale prestane sa mi to páčiť keď nebudes pozerať dopredu. A kedy dostanem pusu? " Zasmial sa.

,, A kedy ju chceš? "

,, Keď zastavíš tak aj teraz. "