Každé ráno začínam odznova ten závod
Teraz už viem, že na život neexistuje návod
Viem že zajtrajšok je záhada
No nie žiadna náhoda
Nechala som sa unášať chladným vánkom
Chcela som, aby ma pohladila slza nebeská
Radosť čo nám obloha dáva
Že sme živí, že sme ľudia
Ale je stratená
Viem, že sa ukrýva
Možno hlboko v Atlantíde
Ale ja sa potápam na zlom mieste
Hľadám mapu v labyrinte stratených duší
Hľadám mapu, ktorá ma k šťastiu povedie
Ale nositeľ svetla čuší
A moje žalostné nervy drví
To nešťastie naplní cele jazero
Vie, že sa končí posledné dejstvo
Vždy, keď nedodržím svoje sľuby chabé
Nadej sa medzi atómami rozplývať začne
Možno vymyslí nejaké pravidla vlastné
Ale všetko to budú aj tak hlavolamy zradné
Možno to ešte vedci nezaviedli
Ale moje myšlienky na to nezabudli
Ja sa toho pocitu vážne nezbavím, či nechcem?
Niečo ten pocit drží, aj keď sa ozvena neozýva
Aj keď sa ma prítomnosť sveta skutočne nedotýka
Možno tu rovnicu moja hlava vypočíta
Alebo napokon je nevypočítateľná?
Kto bude x pre moje Ypsilon, odpoveď moja?
Možno nikto
Možno som to celý čas ja
Možno moja duša
No ona je roztrúsená vo všetkých Danteho peklách
Už verím prečo tento príbeh nazval komédia života
Je to sviňa a všetko, čo urobiť musíš
Je neprestať sa smiať, len tak si rovnováhu udržíš
Byť či nebyť? Kto mi odpovie?
Prečo sa bez lásky tak ťažko žije?
VOCÊ ESTÁ LENDO
Myšlienky zaspali v objatí citov
Poesia____Druhá rozprava o stratených a nájdených slovách____ ..Krvácam na papier, lebo ten mi prostredník neukáže, --aj keď viem, že hroty slov sú často najostrejšie. #2. in #poetry 24.7. 24 #1. in #poezia 15.10.24 #1. In myšlienky 21.10.24
