Myšlienky zaspali v objatí citov

Povodeň zlata

listy tancujú, v zlate topia sa a ja sa topím v spomienkach na teba

chcela som povedať na seba, pretože si zo mňa odhryzol všetky moje nebesia

ja len menila som sa na teba

pohltená zmenou, nechuťou z toho ako som schopná zahodiť všetko pre teba

tak tu sedím pod korunami spomienok, pozerám na stromy, ktoré mlčia

počkať ale ja som si slovník nechala doma

každý ich list padá, nakoniec opadne a zapadne do zeme

je len tichým nepostrehnuteľným vzlykom

a kam padnú, tam na chodníku tvoj tieň bránim

tie spomienky hľa len ilúzia ako zrkadlo zahmleného jesenného rána

všetko čo po tebe ostalo je len šum vetra

prečo ja blbá som len verila že ty si ten, ktorý mi vráti jar?

 jeseň tá tichá spoločníčka sa mi vo dne v noci prihovára

núka mi víno, čo i len prázdny pohár, ale je to len malinovka neodstáta

sýti ma vôňou prehnitých plodov, ktoré ma znechutia písať básne

pýtam sa jej každý ráno, ach jeseň, čo ty vieš len o láske?

a ona len neustále opakuje: 

"sleduj moje listy malé krásne ako zakaždým bozkajú zem, padajú ako si ty prepadla kúzlu ilúzie

padla si pre nesprávneho človeka a on ťa nechal sa topiť v mori, v kaluži nebeských sĺz

ona šepká noci každý krát tvoje meno, zatiaľ čo ju pomaly pokrýva mráz."

niekedy keď si rieka vymieňa s myšlienky s kráľovnou nebies, vidím tvoje oči v hĺbke vody

 ako záblesk, čo ma zo snov budí

ale ja sa vždy chytím do pasce farieb, ktoré ty vždy nosíš

ja som tulák, stopujem, blúdim po stopách tvojich miznúcich

kde si ty? kým má závoj hmly pohlcuje? kým láska k tebe chladne?

a už len tiene kreslia na steny v mojej izbe zúfalstvo čisté

 možno započuješ z tej temnoty moje meno, ale zabudneš prirýchlo

lebo to moje nikdy pre teba nič neznamenalo

napokon zostali len tiene a suché listy a ja stratená v chladnom vetre

budem čakať na teba či sa objavíš medzi tulipánmi, ale viem že sa vždy stratíš v ukrutánskej zime

zaľahneš pod závoj bieleho prachu

 a ja hoci mám túžbu prehľadať všetku tú lavínu

ja naivná, spomeniem si na tvoje oči 

ktoré boli studenšie ako sneh pod mojimi rukami.