Myšlienky zaspali v objatí citov

Fantázia, tam sa skrývajú ozveny nesplnených snov

Túlam sa po tých istých hviezdach

prechádzam po tých istých sieňach

kde mi tvoja prítomnosť po dlaniach tiekla

no teraz sa na popol medzi prstami premenila

vtedy som v rukách držala vesmír celý

a v očiach sa ti zaleskol len osud pekný

potom prišla ona, ktorá tvoj pálivý popol odhŕňala

ktorá mi rany osudu zaviazala

vďaka, ktorej som ale uverila, že to ja som bola tá chladnokrvná beštia

tvoja tvár sa zjavuje na oblohe ako zrkadlenie slnka, ktoré nikdy nepozrie na mňa.

pre teba som bola vyhnankyňa, pre iných nikdy nebudem bohyňa

tvoje horké slová zostávajú v mojich snoch

ako slzy na mojej bordovej sklenenej ruži

opadávajú z nej posledné lupienky,

ktoré nikto nechce vziať do dlani

ani ja, lebo ma pália

pália ma myšlienky, že sa stanem tou, ktorou som nechcela

Aké je to byť nezabudnuteľná?

Keď si len šepotom vo vlastnom živote?

Láska a ja som prekliaty snílek

túži po lúčoch, ktoré ju spaľujú, po dotykoch elektrizujúcich sťa blesk

Neopätovaná, no predsa jej všetko dávam

každý krát sa z Mount Everestu pre ňu bez padáka púšťam

dúfam, že v tej myšlienke nájdem padák, záchranu

aj keď ma každý tvoj dotyk ničí a ja vždy zhodím všetku moju hradobnú obranu

Stále kráčam v tejto ríši predstáv

kde v fantázii žiješ a dýchaš

Som vďačná za každú fantáziu, či mi ťa prináša

za každý večer, keď môžem o nás snívať.

Ale tma ma lapá, do rúk pevne vezme

všetko čo počujem sú len otrasy hviezdnych vojen príliš v diaľke

A ako tieň ty si vždy o krok vopred

mňa necháš zmáčať vlastný pot a jed

Fantázia, moja každoročná záchrana

hodí mi záchranné kolesá, a myseľ odrazu pláva!

spolu tancujeme v neznámom lese

a pred všetkým zlým ma vždy s úsmevom unesie.

Pozri to som ja! v tomto svete som kráľovná!

Tam som princ, čo na drakovi letí do dial, predsa kam? no oslobodiť ťa!

Tam ty konečne o mne snívaš

Pozvánky na bál, tie odo mňa dostávaš

No kde je problém? Nuž za bránami, tu sme len prach

Ktorý moja mama vždy povysáva.

A babka vždy vyzametá

Si vesmírny prach, ktorý rodia hviezdy

Si energia, čo sa vždy schová do čiernej diery

A ja? som ako tie zvyšky kávy

čo ostanú po búrke - tak trochu nezapadajúce 

horké, to chvíľu voňavé, kým svet nám naďalej žiale láme.

a ty sa mi smeješ, zazeráš bez hanby, bez viny.

Nechápem, prečo vždy, keď šepkám meno tvoje,

skutočnosť ma chytí späť a do studne hodí svoje?

No ale mne to už nevadí, neprekáža, idem opäť lietať

Fantáziou sa zachrániť a s drakmi spievať.

Možno nejaké dievčatá zachrániť

Čo budú moje trápne chvíľky odvahy chváliť

Ale kým realita nám dáva facky,

Smejú sa elfovia, kyklopovia, bo aj starí dedkovia

Nemôžem byť aspoň tu pre zmenu ja ten hrdina?

kto pri tvojom boku stojí, kto pre teba vytiahne meč z kameňa

kto pre teba skolí všetky bosorky z kláštora

kto sa pre teba poddá prekliatiu medúzy

len aby naveky vekov pozeral do tých krásnych očí

Tak teda zbohom, realita nech počká

mňa dnes čaká drak, ďalšia výprava, ďalšia noc dlhá

Fantázia hodíš mi ešte koleso? Priepustku nech som nájdená

Nech plávam zas a zas za tebou, ale viem že zostanem navždy dušou stratená

Potopená v hlbinách podmorských 

zahrabaná v Semiramindiných visutých záhradách

lebo viem, vždy som vedela, že v sne to všetko stálo za teba

aj keď viem, že moje srdce je len svet prízrakov

modlím sa, že sem raz spadneš, privalíš sa ako veľká voda

a ja, prevediem ťa cez Eden, cez kraj zázrakov.