Myšlienky zaspali v objatí citov

Z väzenia mojej mysle

___________________________

Ale keď som vyzvedala to ticho
V tej tme niečo pošramotilo
Najprv som nespoznávala obrysy toho človeka
Neverila som že si to bol ty, ale zaznel tvoj hlas a ja som onemela
Nehovoril si, ale tvoje ja kričalo, všetky pocity cez tvoje oči
myšlienky plne života sa drali
Ja som vždy verila, že za tou maskou sa len láska skrýva
Že mohol by si byt ten pravý do kamarátstva
Opýtala sa ma babka prečo práve on prečo si si ho vybrala
Prečo prečo si sa snažiť kvôli nemu začala
Lebo som verila že sa zmení
Ale to bolo ešte pred tým, keď ti parkovacie miesto v mojom srdci vyhradili
Mal si na nom láskou popretkávané napísané ten koho som prvý krát milovala
Ten koho som v skutočnosti pustiť z hlavy naozaj nedokázala
Ten pre koho som strážila všetky tajomstva
Ja viem ja som ti to nepovedala
Ale tie pocity tie tvoje prenikavé oči ma vždy v snoch postrašia
Aj keď ma nenávidia čo bola tá krutá realita
Ale tu možnosť vysvetlenia som nikdy nedostala
Viem že by som nemala gule aby som sa ti zdôverila
Lebo som vedela že tá láska bola sladká ale nejedla bola len ópium môjho srdiečka
To vďaka tebe som sa do tohto väzenia uväznila
Čo som čakala tvoja silueta sa zas do tieňov schovala
Som blázon ja viem, som hlavný program večera
Keď ti zas a zas rozpovedám ako som sklamala
A keď tvoje oči sú všetko, všade kam prídem ja som len ich vždy hľadala
Zbavila som sa nádeje a znovu som ich zazrela
Na sekundu, ale stačila, hneď som sa roztriasla
Moja nočná mora to zas predpovedala
Tvoja duša sa mi ešte viac vzdialila
Zmenila som sa? Zmenil si sa ty?
Od nášho posledného stretnutia každý deň rátam minúty
A lepšieho spoločníka v tejto prázdnote som si nikdy nemohla priať
Mohla som ti aspoň máj pekný život na svoju spolužiačku pokojne zabudni popriať
Tak preto temnota mi príde teraz ako domov?
Je to miesto kde sa môžem znovu spojiť s mojou dušou
Je to miesto kde sa môžem stratiť ale zároveň nájsť svoje staré zablúdené ja
Toto temné miesto hovorí viacej ako som myslela
Prázdnota, ktorá vypočuje všetky moje trápenia
Prázdnota, ktorá mi dokáže načúvať, tak to je asi jediná
Preto sa jej s najhlbšími tajomstvami zdôverím
S držaním jazyka ju poverím
Keď ma sklame ona, komu budem zdôverovať?
Koho nechám za seba rozhodovať?
Nevyslovené slova sú ťažšie ako som myslela
Možno to zabalím a začne tá hra odznova
Ale naplnená nevyriešenými misiami z minulého života
a otázkami ktoré to ticho nikdy neuľahčia
Kedy nastúpim na bus ktorý má zavedie do krajiny splnených snov?
Keď budem mat na sloh dostatok slov?
Keď budem mat dostatok prežitých príbehov?
No risk no story, sú to len výmysly filozofov
Život je len letná dráma bohov
A tvoja cesta nebude sprievod trumpet a bubnov
A vďaka tomu tá nezavrú do Tartaru
Poddáš sa tomu a vstúpiš do cirkusu
Možno to bude najprv maratón zmätených bežcov
Možno to bude rodinná oslava bez súrodencov
Možno to budú olympijse hry múdrych Grékov
Možno to bude spartsky tréning chladnokrvných zabijakov
Možno to bude súťaž nedocenených vedcov
Možno to bude tragédia nádejných hercov
Možno to bude len závod nezastaviteľných motorkárov
Ale čo keď ty zastavíš
Ine odtiene svetla uvidíš
Oči srdce myseľ otvoríš
Sa vôkol seba prvý krát rozhliadneš
A okovy ktoré tá pridŕžali k podlahe tvojej mysle rozpustíš
Čo keď väzeniu vybudovanom v čistej zlosti zaraz navždy unikneš?
Lebo nikdy neexistovalo
A všetko si to len tvoje delulu ja vymyslelo
A teraz ti to vstúpiť do skutočného sveta lásky pravdy a dobrodružstiev dovolilo
A vážne tieto farby tvoje dielo ku koncu potrebovalo.
Vidíš to?
Ale asi ti to zrkadlo nikdy nepovedalo
Všetko to čo máš v srdci to ti vždy v úsmeve svedčilo

___________________________