* Je piatok, dnes je deň kedy prídu chalani a Naty, strašne sa teším na ňu a samozrejme aj na chalanov.
Ráno som sa zobudila prezliekla sa a išla dole za rodičmi , ktorý sa už chystali odísť. Prišiel aj Paťo tak sme sa s nimi rozlúčili.
Mama:" dávajte si pozor, a žiadne blbosti."
Oby dvaja : " áno, neboj sa.."
Otec :" v pondelok po obede prídeme ,nieže to tu bude hore nohami."
Objali sme ich a odprevadili k autu.
Keď odišli zavreli sme bránu a ja som ako sprostá začala vrieskať a bežala do izby zavolať nati. Paťo sa len zasmial a tiež išiel zavolať chalanom že môžu prísť o jednej k nám.
Potom som zišla dole do kuchyne a spravila si toust a sadla na gauč. Paťo sa ku mne pridal a sledovali sme americké motokrosové závody.
Keď skončili išla som sa prezliest a šla som si zabehať. Okolo obeda som prišla a dala sprchu, upravila sa , namalovala a šla do kuchyne sa najesť.
Paťo tiež prišiel a najedol sa.
P:"za pól hodinu prídu chalani , budem potrebovať pomôcť v garáži to tam upratať a spraviť miesto. " Jasné, pomôžem".
Máme dosť veľkú garáž ale aj tak mal pravdu že tam je bordel. Dojeli sme a pustili sa do toho.
Tesne pred tým čo sme to už mali skoro hotové , sme započuli ako pred bránou už trubia autá , Paťo šiel otvoriť bránu zatiaľ čo ja som bola ešte v garáži...
"Nechcem nič hovoriť alee bola som trošku nervózna ale zároveň natešená...
Keď som položila poslednú krabicu na poličku, začula som hlasy a smiech prichádzajúce od brány.
Paťo práve privítal chalanov. Rýchlo som si upravila vlasy a vyšla von z garáže.
Pred bránou stáli chalani, každý s batohom a prilbami v rukách. Všetci mali na tvárach široké úsmevy, no môj pohľad hneď padol na Dana...
Vyzeral dnes ešte lepšie ako zvyčajne, s tým svojím šibalským úsmevom.
Kútikom oka som videla, ako si ma premeral od hlavy až po päty, čo mi na tvár vyčarilo jemné začervenanie.
"Čaute, chalani!" usmiala som sa na nich a zakývala.
„Čauko, Nikol," ozvali sa všetci naraz. Dano len zdvihol ruku na pozdrav, no jeho oči sa na mňa upierali s iskrou, ktorá ma trochu vyviedla z miery.
Paťo ich zaviedol do garáže, kde sme pre nich upravili priestor, aby si mohli vyložiť svoje veci.
Chalani hneď začali vybaľovať výstroj a každý z nich si dával na stojan motorku.
V tom momente som si uvedomila, že som zabudla na Naty...
Rýchlo som vybehla k sebe do izby po mobil, keď vtom sa ozval zvonček pri dverách. Okamžite som letela k dverám. S úsmevom som otvorila a tam stála Nati, s veľkou taškou a žiarivým úsmevom na tvári.
Objali sme sa tak silno, že som ju skoro zvalila na zem.„Konečne, tu si! Už som sa nevedela dočkať,“ povedala som jej, keď sme vošli do domu.„Ja tiež! Chalani sú už tu?“ opýtala sa nadšene a očami behala po miestnosti, akoby ich hneď chcela vidieť.
„Áno, sú v garáži, ale najprv si odlož veci a pôjdeme za nimi,“ navrhla som a zaviedla ju do svojej izby, kde bude cez víkend spať.
Po tom, čo si vybalila, sme sa vybrali za chalanmi do garáže.
Naty si okamžite našla miesto vedľa Paťa a pustila sa s nimi do rozhovoru o motorkách, zatiaľ čo ja som ich počúvala a vymienala si s Danom pár úškrnov.
Zdalo sa, že víkend sa rozbieha presne tak, ako som si ho predstavovala – s priateľmi, ktorých mám rada...
