---
Keď som otvorila dvere, očakávala som že tam nájdem Naty, no izba bola prázdna. „Čože? Kam zmizla?“ povedala si sama pre seba.
Rozhliadla sa po izbe, no Naty nebolo nikde. Zamračila sa a vyšla von. Pomaly prechádzala po chodbe, keď zrazu počula šepot a tichý smiech. Zvuky prichádzali z Paťovej izby.
Nikol zastavila pred dverami a na chvíľu zaváhala. „Čo sa tam deje?“ spýtala sa sama seba, keď jej myseľ začala vytvárať rôzne scenáre. Opäť sa ozval tichý smiech, tento raz jasnejšie.
Práve v tom momente sa dvere otvorili a pred ňou sa objavila Naty. „Oh, Naty,“ povedala Nikol, prekvapená. Naty bola mierne zaskočená, no na tvári jej hral úškrn.
„Ehm...“ začala Naty, akoby hľadala správne slová, ale to už Paťo vykukol spoza nej a s úsmevom jej venoval posledný pohľad. Danova postava sa objavila za Paťom, s prekvapeným výrazom na tvári, ako keby ani on neočakával, že sa veci vyvinú takto...
Nikol tam stála ako prikovaná, nevedela, čo presne má povedať. Hlava jej šla na plné obrátky, no tvárila sa, akoby ju to ani neprekvapilo. „Takže... vy dvaja?“ spýtala sa ticho a zvedavo, no v očiach jej iskrila zvedavosť.
Naty sa na ňu rýchlo usmiala a chytila ju za ruku. „Poď, vysvetlím ti to,“ povedala so smiechom, zatiaľ čo ju jemne tiahla do ich izby.
Paťo a Dano ich sledovali, každý s iným výrazom na tvári – Paťo s tým svojím známym pokojom a Dano s jemným úsmevom, ktorý smeroval len k Nikol.
Keď sa dvere izby zatvorili, Naty sa zvalila na posteľ a rozosmiala sa....
Naty sa stále smiala, ale keď videla, že Nikol na ňu vrhá zvedavé pohľady, prestala a zahryzla si do pery. „No tak, už to vyklop! Čo to malo byť medzi tebou a mojím bratom? Ešte v jeho izbe? To si mi nehovorila, že až tak ďaleko ste sa dostali!“ podpichla ju Nikol so smiechom a oči jej žiarili zvedavosťou.
Naty sa začervenala a hodila na ňu vankúš. „Ale no, nie je to také, ako to vyzerá!“ začala, ale úsmev jej hneď napovedal, že to až také nevinné nebolo.
„Fakt? Pretože to vyzeralo presne tak, ako to znie,“ smiala sa Nikol a v očiach jej hrali šibalské iskričky. „Poviem ti, takto rýchlo si ma teda neprekvapila. Môj brat! A ty! V jeho izbe... Páni, Naty, ty teda ideš na to zhurta.“
Naty sa snažila udržať vážnu tvár, ale potom to vzdala a zasmiala sa. „No, dobre, možno sme sa trošku zblížili viac, než som čakala. Ale on... je taký skvelý, Niky. Už dávno som mala pocit, že medzi nami niečo je, ale teraz, keď sme spolu trávili viac času, bolo to proste neodolateľné.“
Nikol sa oprela o stenu a s úsmevom sledovala, ako Naty žiari šťastím. „Takže? A čo teraz? Vy dvaja spolu chodíte? Alebo ako to je?“
Naty sa pohodlne usadila na posteli a prehrabla si vlasy. „Neviem... asi? Je to celé také nové, ale myslím, že sa to rýchlo vyjasní. Paťo nie je ten typ, ktorý by veci zbytočne komplikoval.“
Nikol sa len uškrnula. „Jasné, jasné, a ja mám veriť, že môj brat je teraz nejaký romantik.“
Obe dievčatá sa zasmiali a pokračovali v podpichovaní, až kým si Nikol nespomenula na to, čo sa stalo medzi ňou a Danom.
„A teraz ty,“ povedala Naty, kývajúc hlavou. „Čo to malo byť s Danom? Vyzeralo to, že medzi vami to len tak iskrilo. Tvoj výraz, keď ste sa vracali z vonku, bol celkom výrečný,“ podpichla ju Naty.
Nikol sa nevedomky usmiala, spomenula si na Danov dotyk, jeho pohľad, ktorý bol plný túžby, a na to, ako ju na konci pred domom pobozkal. „No... Dano je... on je fakt iný, Naty. Vždy som si myslela, že je len dobrý kamarát, ale teraz... cítim, že je v tom niečo viac. Je to zvláštne, ale zároveň úplne prirodzené.“
„A ten bozk? Ten bol čo?“ podpichla ju Naty s úškrnom.
Nikol sa ešte viac začervenala. „No, vieš... povedzme, že... to nebolo len také obyčajné,“ priznala so smiechom.
Naty ju so záujmom sledovala. „No to je super! Takže Dano ťa naozaj chce, čo?“
Nikol sa zamyslela. „Myslím, že áno. Len... uvidíme, čo bude ďalej. Nechcem na to tlačiť, vieš? Ale je to vzrušujúce.“
Oby dve si vymenili pohľady, plné zvedavosti a šťastia, no zároveň si uvedomili, že ich vzťahy so svojimi chlapcami budú možno náročnejšie, než sa zdá....
