*Zatiaľ čo sme stáli v garáži, chalani sa vykecávali o rôznych typoch motorov a plánovaných vylepšeniach.
Ja som len počúvala, no potom sa ozval Dan:
Dano: „Paťo? nedávno si spomínal vašu trať, vraj ste ju nedávno rozšírili?,s chalanmi by sme sa chceli na ňu mrknúť.."
Paťo:„Ano ,no vlastne..to Nikol napadlo aby sme ju vylepšili a tak sme tento týždeň trať rozšírili.
Pridali sme nové úseky, je to teraz o niečo zaujímavejšie a aj ťažšie. Zajtra by sme tam mohli spraviť závody.“
Všetky pohľady sa v tej chvíli obrátili na mňa, čo mi na chvíľu vyrazilo dych.
(hrdo):„Presne tak. Boli sme tam skoro celý deň a vylepšili sme pár zákrut, aby to nebolo také nudné. Ak chcete, môžeme vás tam dnes vziať a ukážeme vám, čo sme spravili.“
Chalani sa na seba pozreli s nadšením a okamžite súhlasili. Dano sa na mňa len potmehúdsky uškrnul.
David: „Takže preteky? To znie super!
*Paťo: „Môžeme to teda spraviť takto – teraz sa tam vyberieme, ukážeme vám novinky, a večer si sadneme a dohodneme pravidlá závodov.“
---
Všetci stým súhlasili a presunuli sa k svojím motorkám.
Spolu s Nati sme si dali na hrudník chrániče na to hodili mikinu , dali prilbu a nasadli na motorky.
Zvuk motorov naplnil dvor, keď sme štartovali.
Dano na mňa ešte poslednýkrát mrkol predtým, než sme vyrazili.
Cesta k trati nebola dlhá,... lesné ticho prerušili len motory našich strojov.
Keď sme dorazili na trať pred nami vyzerala ešte viac impozantne, keď som videla, ako si chalani obzerajú a skúmajú našu trať.
Chalani sa začali pohybovať po trati, pričom každý skúmal svoje obľúbené úseky a plánoval, ako ich najlepšie prejsť.
---
Trať sme prešli niekoľko krát a každý z nás si skúsil nejaké tie úseky, no všetci sa šetrili na zajtrajší závod.
Keď sme dojazdili videli sme ako zapadá slnko a tak sme sa rozhodli že je čas sa vrátili späť... všetci boli unavení, no nadšení. Predstava zajtrajšieho preteku už všetkým vírila v hlave.
Chalani sa ešte na chvíľu stiahli do garáže, aby si skontrolovali motorky a pripravili sa na zajtrajšok.
Ja som s Naty zamierila dovnútra, aby sme objednali pizzu a trochu sa upravili.
No keď som sa chystala na odchod za Naty niekto ma chytil za rameno...
Otočila som sa a pred tým než som chcela niečo povedať...
Dano: „Musím uznať, že ten nápad s tou traťou sa ti podaril, je fakt super.“a usmial sa..
Ja som sa len dívala do jeho očí a nevedela som nič v tej chvíli povedať...no musela som aby si niečo nemyslel...
" Ďakujem"...povedala som a usmiala sa tiež , ešte chvíľu sme sa dívali na seba ale potom už som počula Nati ako kričí na mňa kde som,
.. rýchlo som bežala za ňou....
---
Keď som vybehla do izby za Naty, stále som mala v hlave Danove slová. Než som vôbec stihla niečo povedať, Naty si všimla môj výraz a ihneď sa so záujmom spýtala:
Naty (s úsmevom):„Čo sa deje?“
V rýchlosti som jej opísala, ako ma Dano chytil za rameno, pochválil mi trať a ako sme sa na seba chvíľu dívali.
Naty ma počúvala s nadšením v očiach, ale než stihla čokoľvek dodať, ja som už bola na ceste do kúpeľne, aby som sa trochu upravila.
Naty (so smiechom):„Bože, Niky, ty si do toho chalana zamilovaná viac, než si myslíš!“
Rýchlo sme sa obidve prezliekli do pohodlných teplákov a topov. Zvolila som jednoduchý, ale pohodlný outfit, no Naty sa neubránila uštipačnej poznámke.
**Naty (s úsmevom):** „Fakt len tepláky a top? Uvedomuješ si, že tam dole je Dano, že?“
Zasmiala som sa, no nehodlala som to dramatizovať. „Top a tričko sú presne to, čo teraz potrebujem. Ak sa mu páčim, bude to aj takto,“ odpovedala som, aj keď som cítila jemnú nervozitu.
Objednala som pizzu pre všetkých a boli sme obidve pripravené ísť dole. Naty sa usmiala a potiahla ma za ruku: „Poď, dnes to bude zaujímavé.“
....
Vošli sme do kuchyne, kde už chalani sedeli za stolom. Všetci boli tiež oblečení v teplákoch a tričkách, a musím uznať, že aj v takomto uvoľnenom oblečení vyzerali skvelo.
No najviac môj pohľad padol na Dana. Sedel s rukami založenými za hlavou, uvoľnený, no jeho oči sa okamžite stretli s mojimi, akoby ma čakal.
Na chvíľu mi vyschlo v krku, keď sa na mňa zadíval tým svojím pohľadom, ktorý vo mne vždy vzbudzoval zmiešané pocity – nervozitu a vzrušenie zároveň.
Z jeho očí som vedela, že si ma všimol. Aj keď to bolo len obyčajné tričko a tepláky, cítila som sa akosi... zvláštne. Akoby všetko, čo sa dnes stalo, viedlo k tomuto momentu.
Naty si samozrejme tiež všimla napätie medzi nami, no jej pohľad sa presunul k Paťovi, ktorý sa tiež na ňu díval s jemným úsmevom. Zdalo sa, že medzi nimi tiež prebehla nejaká iskra.
„Tak sme všetci, môžeme začať,“ povedal Paťo a ukázal na stôl. Všetci si sadli a ja som sa posadila oproti Danovi, ktorý sa na mňa stále pozeral s miernym úsmevom na perách.
*Paťo:* „Takže, chlapci a dievčatá, kým čakáme na pizzu, môžeme si povedať plán na zajtrajšok.
Ako som spomínal, zajtra bude pretek. Bude to klasika, každý za seba, ale... ešte niečo chystáme. S Nikol sme sa dohodli, že pridáme nejaké prekážky navyše, aby to nebolo také jednoduché.“
Chalani naňho pozorne počúvali a ja som cítila, ako sa napätie okolo stola stupňuje.
*Dano (so zvedavosťou v očiach):* „Prekážky? Tak to bude ešte zaujímavejšie.“
*Paťo (s úsmevom):* „Presne tak. Necháme to trochu náročnejšie, aby ste museli zapojiť všetky svoje schopnosti. A samozrejme, bude to aj o rýchlosti. Víťaz si odnesie nielen slávu, ale aj niečo navyše. Chystáme prekvapenie.“
Všetci sa na to s nadšením pozerali a začali sa baviť o tom, ako pretek prebehne. Ja som stále cítila Danov pohľad na sebe a občas som sa naňho pozrela, no snažila som sa to skrývať.
*Nikol (ticho, pre seba):* „Tento víkend bude vážne nezabudnuteľný...“
*tešte sa na ďalšiu časť ;)
