*v tom momente som pocítila, ako mi srdce zrýchlilo. Jeho dotyk bol jemný, ale zároveň taký intenzívny, že mi dych na chvíľu uviazol v hrdle.
Cítila som ako sa moje telo napälo, no nebolo to nepríjemné. Naopak, jeho blízkosť mi spôsobovala, že sa mi podlamovali kolená, a pritom cítila zvláštnu príťažlivosť.
Dano sa naklonil o niečo bližšie, naše tváre delilo len pár centimetrov. Jeho oči sa vpíjali do mojich, a v tej chvíli sa mi zdalo, akoby všetko okolo nás zmizlo.
Boli sme to len my dvaja, v tom tichom priestore, kde sa napätie dalo doslova krájať......
Cítila som, ako jeho ruka pomaly kĺže dolu po mojej paži, až mi z toho naskočili zimomriavky.
Nebolo to len obyčajné gesto, bolo to niečo viac – akoby tým dával najavo, že si všimol, čo medzi nami je. Jeho prítomnosť bola príjemná, ale aj vzrušujúca.
V tej chvíli som si uvedomila, že to nie je len hra, ale niečo hlbšie. Cítila, som že by som mohla urobiť ďalší krok a priblížiť sa ešte viac, alebo nechať ten moment len tak prejsť.
No namiesto toho som zostala stáť, neschopná pohnúť sa, pretože jeho pohľad a dotyk má úplne ochromili.
Dano sa ku mne naklonil ešte bližšie, jeho pery boli už len kúsok od môjho ucha, a tichým, hlbokým hlasom zašepkal: „Neviem, prečo, ale myslím na teba celý deň. Je v tebe niečo, čo ma úplne pohlcuje.“
Táto veta ma zaskočila. Nebolo to obyčajné flirtovanie, bolo to niečo hlbšie, úprimné.
Zdvihla som k nemu oči, no než som stihla niečo odpovedať, z obývačky sa ozval Filip a zavolal na Dana, aby doniesol ešte jeden nápoj.
Obaja sme sa rýchlo od seba odtiahli, ale pohľad, ktorý sme si vymenili, zostal nevyslovený, plný nevypovedaných emócií.
Dano sa jemne usmial, akoby tým chcel povedať, že to neskončilo, len sa to posunulo na neskôr....
Keď Dano odišiel späť do obývačky, ja som len stála chvíľu na mieste a snažila sa dať si dokopy myšlienky...
Srdce mi stále bilo ako o život, cítila som ako mi tvár horí a nohy sa trochu triaslu. Rýchlo som sa nadýchla, otočila sa a vybehla po schodoch hore za Naty.
Vtrhla do izby a Naty, ktorá práve sedela na posteli a pozerala si niečo na mobile, zdvihla zvedavo hlavu.
Naty (s úsmevom): „Tak čo sa stalo? Prečo si taká červená?“
bez slova som sa zvalila na posteľ vedľa nej, zakryla som si tvár rukami a zhlboka vydýchla a zakričala..
Nikol(vzrušene): „Naty, stalo sa niečo... fakt divné, ale zároveň... neuveriteľné.“
Naty sa k nej naklonila bližšie, oči jej zasvietili zvedavosťou.
Naty:„No tak, hovor! Čo sa stalo? Dano, však?“
Nikol si sadla, uvoľnila ruky z tváre a pozrela sa na Naty, ktorá už ledva čakala na odpoveď. Začala jej rozprávať...
Nikol (vyslovene vzrušene): „Chytil ma za rameno, Naty! A potom mi povedal, že na mňa myslel celý deň... bolo to také... no, proste šialené!“
Naty ju sledovala so širokým úsmevom na tvári, akoby to presne čakala.
Naty (provokačne): „A ty si myslela na neho, že? Videla som vás, ako sa na seba celý deň pozeráte. Už sa to proste muselo stať!“
Nikol prikývla a povzdychla si, ale jej pohľad bol stále neistý.
Nikol (zamyslene): „Ja neviem... mám pocit, že to nie je len tak. Jeho slová, jeho pohľad... bolo to iné, vieš? Niečo tam medzi nami je, ale neviem, čo s tým robiť.“
Naty ju jemne buchla do ramena a usmiala sa.
Naty (sebaisto): „Tak to zisti! Nemusíš nič siliť, len si to uži. Uvidíš, kam to povedie. Ale hlavné je, že to medzi vami začína iskriť, a to je dobré znamenie.“
Nikol sa uškrnula, no cítila, že Naty má pravdu. Bolo to niečo nové, niečo, čo jej vnútro rozbúchalo, no zároveň ju to lákalo preskúmať. „Možno máš pravdu,“ odpovedala som nakoniec.
Keď už sme boli pritom nemohla som zabudnúť na ňu a Paťa , pozrela som na Naty a nadvihla obočie.
Nikol (so šibalským úsmevom): „A čo ty a Paťo? Myslíš, že som si nevšimla tie pohľady? U hororu ste sa k sebe mali až podozrivo blízko. Čo to bolo?“
Naty sa najprv začervenala a zaklonila sa na posteli, akoby chcela získať čas, aby nemusela hneď odpovedať. No jej úškrn prezrádzal, že sa niečo naozaj dialo.
Naty (hravo): „No, čo by bolo? Nič také, ako si myslíš...“
pozorne som sa na ňu pozerala, nakoniec rezignovala a povzdychla si.
Naty (s menšou nervozitou):„Dobre, dobre. Možno sa niečo deje. Sama som z toho prekvapená... Paťo je iný, ako som si myslela.
Jasné, že ho poznám, ale dnes bol... neviem, jemnejší, pozornejší. Keď sme sedeli pri tom horore, cítila som, ako sa ku mne nakláňa čoraz bližšie. A potom... keď prišla tá strašidelná scéna, chytil ma za ruku.“
Nikol otvorila ústa a s prekvapením na ňu pozerala.
Nikol: „Fakt? Paťo? A ty?“
Naty (s tichým smiechom): „Ani neviem, ako to opísať. Myslela som si, že ma len chce vystrašiť alebo tak. Ale potom sme sa na seba pozreli a... ten pohľad bol proste iný. Už nie ako medzi kamarátmi.“
Nikol (s úsmevom):„Takže to nie je len náhoda, čo? Ty a Paťo... to je niečo nové!“
Naty (trochu rozpačito, ale šťastná):„Možno... neviem, ešte som o tom nepremýšľala. Ale je pravda, že tie pohľady dnes... cítila som, že tam niečo je. Ale sama som z toho ešte trochu zmätená.“
uvedomila som si , že sa to nečakane vyvinulo nie len medzi ňou a Danom, ale aj medzi jej bratom a najlepšou kamarátkou.
Nikol (s podozrením):„A to sa stalo len dnes, alebo už predtým?“
Naty (so smiechom):„Dnes! Prisahám, ani som o tom nikdy nerozmýšľala takto, ale zrazu to celé nabralo úplne iný rozmer. Uvidíme, čo bude zajtra... Ale neboj sa, nič nesilím... ešte to bude zaujímavý víkend.“
spolu sme sa zasmiali a pustili do ďalších detailov večera, pričom obe vedeli, že tento víkend bude oveľa zaujímavejší, než čakali. ...potom zaspali.
