(Dahlia)
Pozrela na mňa a opýtala sa ma "Kto si?" Akože, kto som? Úplne som zbledla, srdce mi vynechalo jeden úder a ja som tam len sedela ako skamenená. Poppy sa začala smiať.
"Láska ukľudni sa, robím si srandu. rada ťa vidím" natiahla sa ku mne, ale tvár jej stiahlo od bolesti a preto si radšej ľahla naspäť. Ale povedala mi láska. Asi sa roztopím.
"Nevadí, pusa bude, až ťa pustia domov. A Kedy ťa to vlastne pustia?"
"O dva dni by som už mala byť doma. Prídeš za mnou aj zajtra?"
"Každý deň. A každý deň ti donesiem toto" a podala som jej plyšový kvietok.
Zažiarlili jej oči, objala ho a potom sa s námahou posadila. Objala ma okolo krku a pobozkala ma. Najprv len úplne letmo, potom zapojila aj jazyk.
"Ľúbim ťa" povedali sme obe naraz.
Ostala som pri nej ešte asi pol hodinu, ale potom som musela odísť. Prišla ma vyhodiť zdravotná sestra, že bude nasledovať vizita.
"Tak pá." zakývala som jej vo dverách a odišla som domov.
**
KAMU SEDANG MEMBACA
Mak a Georgína
RomansaPoppy je slušné dievča. Nikdy nefajčila, nepila, ani nehúlila. Tiež nikdy nemala chlapca. Nenadáva. Pochádza s kresťansky založenej rodiny, aj keď jej rodičia sú rozvedení. A učí sa len na výbornú. Dahlia je jej presný opak. Neprejde deň, kedy by ne...
