Cesta menom - ŽIVOT

6

'Jeden, dva, tri, štyri...' počítala Ali v mysli stĺpy.

I wish there was another way out for you.

Pozerala z okna na diaľnicu a zdalo sa jej, že idú nejak moc rýchlo. Pila svoje Latte a užívala si to pohodlné sedadlo žltého vlaku.
'To nie je ako naše slovenské železnice," povedala mame.
"To teda nie," usmiala sa mama.

Práve jej za oknom ubiehalo jazero. Slnko, odrážajúce sa od hladiny, jej svietilo do očí v okuliaroch, až ich musela privrieť. Na jazere plávali loďky a ona si pomyslela, že tam chce skočiť tiež.

Zachvíľu vystupovali. Musela sa, s vynaložením všetkých síl, zaprieť a obuť sa. Ako sa postavila zo sedadla, smutne sa naň pozrela a pomyslela si: 'Za pár hodín sa vidíme.' Bolo jej o trochu lepšie po tejto myšlienke.

Na stanici ich čakal starý otec. Ach, ako ho ona neznášala. Stále sa s mamou hádal, neznášal jej muža a tváril sa akoby bol najväčší svätec. Proste úplná hrôza. Ale objala ho a nechala, nech jej dá pusu na líce. Nechcela mame pridávať ďalšie starosti, aj tak sa už teraz dosť trápila pre neho.
Odchádzali z nástupišťa. Keď išli cez prechod, skoro ich zrazilo auto, ale to je nepodstatné. Ali išla vpredu a jej mama sa rozprávala so starým otcom tak dva kroky za ňou. No, rozprávala, ako rozprávala. Ak pokladáte za rozhovor jednu otázku s odpoveďou za 3 minúty, tak hej, rozprávali sa. A Ali to nezaujímalo. Ona sa s ním rozprávať nechce, to povedala mame ešte vo vlaku.

Už z diaľky videla bránku jeho domu. Rozbehla sa k nej. Už nemohla cítiť to napätie medzi nimi dvoma. Ako bežala, na chvíľu sa cítila voľná. Ale len na krátku chvíľu.
Dobehla k bránke a čakala na nich dvoch. Starý otec mal paličku, takže musela čakať trošku dlhšie. Ale nejak sa tam dotrepali.
Vošli do domu, sadli si do kuchyne a že - Poďme sa rozprávať.
'Tak na to vám zvysoka serem,' pomyslela si Ali. Išla si vybrať misku, aj dve a vybrala sa oberať hrach. Zrazu ju len mama zastavila: "Čakaj na mňa!" Aj ona si zobrala misku a išla s ňou.

Ali oberala hrach. Milovala hrach, tie malé zelené guličky, ktoré sa jej neskôr kotúľali okolo prstov. Milovala jeho chuť a ten pocit, keď ho rozhryzla, bol na nezaplatenie.
Ale tohto roku bolo veľmi sucho a nikto ich nepolieval. Takže boli celé žlté a zoschnuté. Keď to uvidela, chcelo sa jej plakať. "Nie, môj hrach!" zhíkla. No nič sa nedalo robiť, tak sa to vybrala oberať.
Už bola v polovici vytrhávania suchých stoniek, keď sa jej mama spýtala: "A ty niečo z toho aj ješ, popritom ako trháš?"
"Nie, prečo?" prekvapene jej odpovedala otázkou Ali.
"No, lebo ja hej," mama sa začala smiať.
"Úplne na začiatku som mala jeden strúčik, ale inak nejem," povedala Ali a pokračovala v trhaní tej biednej suchej rastlinky.

"A načo musíme chodiť na ten cintorín? Však, stará mama tam tak či tak nie je," rozhorčene sa spytovala mamy.
"Lebo starý otec tam chodiť nemôže, vieš aké má nohy," podľa mamy to bolo úplne jednoduché.

Už bol čas ísť domov. Ali sa neskutočne tešila. Zase si dá kávu v žltom vlaku a pohodlne sa usalaší na tých úžasných sedadlách.
"Ahoj," objatie a pusu na líce dostali obydve a už mohli nastupovať. Ešte mu zakývali z okna a vlak vychádzal zo stanice.

Juj, ako si Ali vydýchla a videla to aj na mame, aj keď ona by si to nikdy nepriznala.
Tentokrát mali vo vozni stewarda. Prečo len museli mať rúžovú košeľu? Vysvetlenie by v tej chvíli nebolo odveci. Načo ružová, keď je to žltý vlak? No, logika level stena. Ale tak, nevadí už, no.
Ali dostala cappuccino a mama nechcela nič. Ževraj nebude spať. Ali to nechápala. Ona zaspala po všetkom. Proste, keď sa jej chcelo spať, tak spala. Ani káva jej nezabránila.

Uložila na sa sedadle, topánky, samozrejme, vyzuté a sluchátka v ušiach. Musela sedieť proti smeru cesty, lebo mame bývalo zle. Tak si oprela hlavu o operátko a pozerala sa z okna. Nejaký chalan odvedľa jej blokoval WiFi. Hral LoLko.
Nevadilo jej to, občas sa mu pozrela na obrazovku, čo sa tam deje. Nikdy tej hre nechápala, ani ako sa hrá, ani o čo v nej ide.
Otočená k oknu a výhľadu na tie "krásne", rozkopané slovenské cesty zavrela oči a na chvíľu zaspala. Teda, myslela si to.

"Ali, ty spachtoš, vstávaj," budila ju mama. "Už sme skoro v našej stanici."
"No dobre dobre, už som hore," ani ju nevnímala cez pesničku, ktorá jej práve hrala v sluchátkach.

Hey, kid. Do I have your attention? I know the way you've been living.

'Keby si ty len vedel,' pomyslela si Ali. Už dávno nežila podľa očakávaní ľudí. Rodina, spolužiaci. Nedočkali sa ďaľšej stereotypnej osoby. A neustále to chceli zmeniť. Ale Ali im to nedovolila.

Vystúpili z vlaku a išli na parkovisko. Tam ich čakalo otcovo auto aj s ním. Naložili sa do auta a on ich odviezol domov.
Mobil sa Ali prihlásil na domácu wifinu a už, už hlásil novú správu. Odomkla tú kôpku nešťania, zvanú jej mobil a zase ho mala chuť otrieskať o zem. Ale skľudnila sa a len ho hodila o posteľ. Odrazil sa do steny, ale to nebolo podstatné. Vydržal aj horšie veci.
Konečne ho mohla odomknúť a pozrieť si, kto jej písal. Jeeejo, Rišo jej písal.
Furte40: Ahoj, veverička. Kde toľko si?
Usmiala sa nad tým oslovením a odpisovala.
A1906: Ále, vo vlaku mi jeden chalan bral net. Hral LoLko. :D

Vo všeobecnosti zhrnuté, čo o ňom vedela: skoro nič. Bol blonďavý, ale holil si hlavu naholo. Mal briadku, ktorá skoro neškriabala, ale o tom potom. Mal 18 rokov, išiel do štvrtáku na gympli a nosil okuliare. A ešte pár drobností, na ktoré si nevedela spomenúť.

Za pár minút jej prišla nová správa.
Furte40: A čo si celý ten čas robila? :)
A1906: No, počúvala som hudbu a rozprávala sa s mamou.

Keď v tom jej niečo napadlo. Jej rodičia na pár dní odchádzali na nejakú konferenciu a Ali bola sama doma. Nie, nechcela ho zavolať k sebe domov, ale mohol prísť a nikto by sa jej nepýtal s kým ide von. Hneď mu to aj napísala.

A1906: Čo robíš budúci týždeň vo štvrtok? :)
Furte40: No, zatiaľ nič nemám. Prečo?
A1906: Lebo mám voľno, že či nechceš prísť. :)
Furte40: Robím. :/
A1906: :/ Hm, a poobede?
Furte40: To by sa možno dalo. Ešte ti dám vedieť. ;)
A1906: Okej. ;) Idem spať. Dobrú :)
Furte40: Dobrú a pekné sny. :)

Ahojte :) prepáčte, že dlho nebola časť, ale absolútne ma opustila inšpirácia. Bolo to celé na nič, tieto týždne. Ale hádam sa to zlepší :3

Presiahli sme 200 čítaní !!!!!!!!!!!!!!!!!!! I'm so excited !

Teším sa na vaše V&C ..

Vaša T