Cesta menom - ŽIVOT

2

Ležala na posteli a pozorovala svoje dvíhajúce sa brucho. Už to dávno nerobila. Mať taký kľud a ticho sa jej za ten týždeň ešte nepodarilo. Rozmýšľala nad blbosťou cudzokrajných komárov a spomínala na posledný deň školy. Na to ako sa bláznili s kamoškami a chodili po celom meste v štekloch.

.

V sluchátkach jej hralo Akvárium od Iné Kafe, nohy kopkali do rytmu a svet sa stratil v spomienkach.

.

Sedeli na lavičke v centre mesta a smiali sa, koho to ešte Stanka nepostretá. Už sa pri nich pristavili asi dve baby, ktoré pozná zo základky. Aspoň bola sranda.
"Stanka, čo ty tu? Aké bolo vysvečko?" pýtali sa jej. A ona úplne suverénne odpovedala: "Som s ním spokojná, a ty?" A takto to chvíľu pokračovalo za neustáleho chichotu Alicie, Daniely a Natálie. A keď tie známe odišli, tak sa rozosmiali naplno a len sa pozerali na Stanku, ako sa jej pomaly dvíhajú kútiky úst a začína sa smiať aj ona.
"Však ty tu stretneš celé mesto!" zvolala Danka. "Ešte nech sa pri nás pristavia nejakí ľudia, že či ich môžeme odfotiť a..."

.

Cŕŕn cŕŕn, prerušil Aliciiono spomínanie zvoniaci mobil. Na displeji svietilo Ocko. 'Čo len ten môže chcieť?' pomyslela si a dvihla to.
"Áno?" ozvala sa.
"Ahoj Ali. Za 10 minút buď nachystaná, ideme na pláž."
"Dobre," odpovedala mu nie moc nadšene a ukončila hovor. 'Prečo zase tá pláž? Komu sa chce ležať tam celý deň?' a podobným smerom sa zberali jej rozhorčené myšlienky. Neznášala len tak niekde ležať bez ničoho na robenie, ale presne tak si jej otec predstavoval pojem pláž. Našťastie si nezabudla sluchátka, inak by sa aj pešo po ne vrátila. Tá hudba jej pomáhala prežiť deň, aj keď sa jej niekedy zdalo, že je o ničom a nevedela na čo má prepnúť.

Dobre, priznávam,mám problém. Nevidím na ňom nič dobrê. Prečo hlavou prúdia nezmysly, pri ktorých len na teba myslím?
Keď Alicia nastupovala do auta, v sluchátkach jej hrala Petra po rokoch a ona si nemohla pomôcť a vyjavila si situáciu z pred asi roka.

.

Čierne vlasy, modré oči a neskutočne krásny úsmev. Postava oblečená v kabáte s Lonsdaleami na nohách, ktorá stojí pri chladiacich boxoch s mliečnymi výrobkami. Videla ho znova po 5 rokoch, keď odišiel z výtvarného krúžku.
"Jeeej, ahoj!" pozdravila ho s úsmevom na perách.
On, zaskočený kto ho to zdraví, chvíľu absolútne nevedel, čo robiť. Nakoniec odzdravil: "Ahoj!" a venoval jej úsmev. Videla na ňom,že si spomenul.
Bol tam s otcom, takže musel odísť, ale ona ho ešte sledovala pohľadom.
'Ako je možné, že tak vyrástol?' pomyslela si. 'Ale je krásny.'

Tento človek bol Michal. Ako som už spomínala, kedysi s ním chodila na výtvarnú. Vtedy sa jej veľmi páčil, ale on si to vôbec nevšimol. Preňho bola len spolužiačka z krúžku, na ktorý nerád chodil. Však mu to ani nešlo. Jaj, keby vidíte jeho kresby - večný objekt učiteľkinej kritiky.
'Urob toto tak!', 'Nedávaj tam tú šedú, keď vidíš, že tam nie je!'
A on, ešte malý chlapec, nevedel čo jej má odpovedať, tak sa snažil, ale čím viac sa snažil, tým viac nervov jej bral. Chudáčik.

Michal jej úplne pomotal hlavu. Tá polhodina, ktorú ešte strávili nakupovaním bola zatiaľ tá najdlhšia v jej živote. Hneď, ako prišli domov, zapla facebook a naťukala si do správy jeho meno - Michal Piešťanský. Toto meno veľmi dávno nevidela.
Plná nadšenia mu napísala: Ty máš bokombrady!!!!!!
Mal ich tesne pod ucho a inak bol úplne nahladko oholený.
Odpísal asi za polhodinu: Noo, hej :)
Začali si písať každý deň. Zachvíľu sa ona do neho zamilovala a on... Nikto nevie čo chcel on.

.

"Ali. Ali. Ali! Daj si tie sluchátka dole a vnímaj, čo ti chcem povedať!" ocko už bol mierne vytočený z jej ignorovania.
"Nooo, už sú dole. Čo chceš?" unudene mu odpovedala.
"Chceš ísť dnes na tú loďku? Aj mama pôjde."
"No, môže byť."
"Vy môžete skákať a ja budem bicyklovať," ozvala sa mama. Tým, že si Ali dala sluchátka na uši, naznačila koniec rozhovoru. Našťastie to rodičia akceptovali.

Tou loďkou ocko myslel takú tú, kde sedíte a bicyklujete, aby ste sa vôbec niekam do preč dostali. Máte tam aj šmýkalku, ale je taká úzka, že sa tam ledva vojdete. Mali takú hnusno žltú s modrou šmýkalkou. Nie, že by Alicia nemala rada žltú, len táto žltá bola taká úplne blé umelá. Určite viete, ktorú myslím. A ani skákať sa z nej poriadne nedalo. Radšej by si skočila zo skaly, ale nemohla pred rodičmi. Už z toho mala aj pekne dorezané a domodrinované nohy. Jednu modrinu mala cez polovica lítka a druhá noha sa tiež nenechala zahanbiť. Za tento deň sa k tomu všetkému ešte pripojili pľuzgiere na nohách, lebo sa vybrala na 20 minútovú prechádzku po rozhorúčenom betóne bosá. Rozum nadovšetko, že Ali.

Keď sa po veľmi "namáhavej" ceste loďkou vrátili, natrela sa opaľovacím krémom a ľahla na lehátko. Najbližšie dve hodiny sa neplánovala s nikým rozprávať.
Avšak slnko malo pre ňu iné plány. Začalo tak pripekať, až sa Ali rozhodla, že sa ide schladiť do vody. Zobrala si plutvy a išla sa postaviť na breh, nech si trochu zvykne. A potom to uvidela.
Čierne vlasy, jeho postava len oči sú hnedé. To ju vážne Michal musí mátať ešte aj v inej krajine?
Rýchlo si sadla, obula si plutvy a skočila do vody. Na pár záberov to zaplávala až po bójky, tak chcela utiecť. Jeho obraz však z hlavy nevyhnala. Rozmýšľala, či to povedať kamarátkam, ale rozhodla sa, že radšej nie. Tak či tak by to nepochopili. Veľa vecí v jej živote nechápu. A to sú to jej BFF. Ako ju má pochopiť obyčajný človek?

Jeden tu je. Má blonďavé kučery, 20 rokov, psa, s ktorým chodí každý deň miliardu krát von a hovorí pritom, že sa ide venčiť. Má nekonečné SMS-ky, internet v mobile a nekonečné volania, ale skoro neodpisuje, dvihne to až na druhé zavolanie a neustále sa smeje. Je to zlaté, teda ten smiech. Vždy, keď to dvihne, je Ali už na nervy, tak znie ako nejaká nasratá čivava a jeho z toho vždy začne napínať na smiech. Ale keď náhodou odpisuje a ešte poprípade dvihne mobil, keď mu zvoní, je s ním sranda a po rozhovore a ním sa Ali cíti o trochu lepšie.
A teraz to najlepšie. Je od Aliciinho mesta približne 4 hodiny cesty autom. Že lajk život.
Načo je komu človek, ktorý ho chápe, keď ho nemôže objať?

Ahojte lidičky :) je tu ďaľšia časť.. na žiadosť jednej kamarátky má cez 1000 slov :D hádam sa vám bude páčiť :)
Nechajte tu pre mňa aj nejaký V&C ;)

T