Cesta menom - ŽIVOT

12

Zavibrovala jej hlava a s ňou aj celé telo. Jej mobil mal veľmi silné vibrácie. Do ucha jej hrala neskutočne otravná pesnička, takže sa rýchlo zobudila a vypla ho.

Pripadala si, akoby z postele vstala ľavou nohou. Hneď, ako sa postavila, zatočila sa jej hlava a zahmlelo pred očami. Chvíľu počkala dokiaľ to zmyzne a vydala sa na strastiplnú cestu do kúpeľne. Mala to len tri kroky, ale viac sa udrela na nich ako na túre na hory. Prišla na WC, spravila, čo bolo treba a poriadne si umyla tvár. Pozrela na seba do zrkadla, na svoje spánkom opuchnuté oči a utešovala sa predstavou, že zachvíľu to tak už nebude. Odišla do izby, obliekla sa a namaľovala. Kriticky sa na seba pozrela a keď s tým bola spokojná, usmiala sa na svoj odraz.

"Sakra! Prečo sa to musí stať teraz?" zvolala, keď sa obliala svojimi raňajkami. Do toho jej ešte zapípal mobil a keď videla koľko je hodín, len vyvalila oči. 'Dobre, to už tak, či tak nestíham,' pomyslela si a v kľude dojedla. Potom si šla umyť zuby a prezliecť sa. Nevedela, čo na seba, tak zobrala horné tričko z kôpky a čierne rifle. Klasika. Bundu už mala pri taške, takže ich len zobrala a išla si po topánky. Šnurovať sa jej nikdy veľmi nechcelo, ale viac sa nechcela potknúť, tak sa zohla a urobila si mašličky. Už stačilo len odísť z domu.

"Nevadí vám to otvorené okno, že," ozvala sa profka. "Mne je tu neskutočné teplo."
Ali mrzla aj v dlhom tričku, ale nepovedala nič. Nechcela, aby sa na ňu obrátila pozornosť triedy. Tak sa len ticho triasla a opisovala si príklady z tabule. Mali matiku a mali písať. A jej pridrbaní spolužiaci to zase preložili, ach. A pritom to bolo také ľahké!

Po hodine Ali prišlo zle. Začala ju bolieť hlava a už je nebolo len zima, už sa jej aj triasli ruky. Išla na vécka zavolať mame, či môže ísť domov. Najprv ju nechcela pustiť, ale nakoniec povedala, nech sa ide vypýtať od učiteľky. A učka ju pustila.

Keď prišla domov, mama na ňu len pozrela a povedala: "No, nevyzeráš zrovna najlepšie. Počkaj chvíľu, dám ti teplomer," a odišla poň. Ali si zatiaľ zaniesla tašku do izby a sadla si na posteľ. Po chvíli prišla mama, dala jej teplomer a hovorila, že sa tak, či tak chystala k doktorke, tak, že ju zoberie tiež.

Doktorka jej povedala, že má nejakú virózu, má ostať doma a poriadne to vyležať.

Doma sa prezliekla do pyžama, ľahla do postele a zobrala si knižku. Nevydržala ju čítať dlho, lebo sa jej zatvárali oči, tak ju dala na zem. V momente, keď položila hlavu na vankúš, zaspala.

No, máme tu chorú časť :) ja som tiež trochu nachcípaná, takže s ňou súcitím..

Hope u like it ;)

V&C

T

P.S.: presiahli sme 300 čítaní ;)