Ležím na pláži, počúvam tie blbosti, ktoré si hovoria hudba a rozmýšlam nad nepodstatnosťou mravca. Človek si ho ani nevšimne, pokiaľ po ňom nezačne liezť. Aj potom si ho len rýchlym pohybom zotrie z tela a ďalej si žije svoj veľmi "zaujímavý" život.
Niekedy sa cítim ako ten mravec. Chcem byť videná, tak niečo spravím, lenže hneď je to zametené pod koberec. Mám dovolené byť len vŕbou. Lenže kto urobí vŕbu vŕbe?
Mala som chlapca. Podľa toho, čo som tu čítala, je to idol väčšiny spisovateliek. Čierne vlasy, bledulinko modré oči, čierne, husté a dlhé mihalnice, neustále usmiaty a neskutočný. No načo neskutočnosť, keď si vás nevšíma?
Presne v chvíľach s ním som sa cítila ako ten mravec. Nepodstatná a odstrčená. Chcela som aby si ma všimol, aby sa na mňa pozrel tými modrými kukadlami.
Odišiel odomňa so slovami 'Keď myslíš.' Stále si myslel, že som ako blbý bumerang. Hodíš a vráti sa. Lenže ja som sa nevrátila a on sa nesnažil ma získať naspäť.
Viete, mať v hrudi dieru nie je moc dobrý pocit. Ale mať tam vákuum a ešte k tomu oranžové nie je už vôbec dobré. Nič ho nezaplní, len tie sprosté slzy stále idú von. A nič, čo by ho zaplnilo.
Nikto, kto by pochopil, lebo jediný, kto mohol, je preč. Chcel ísť sám, ale nechcel byť ten zlý, kto sa rozíde. Pomaly ma nahlodával svojou ľahostajnosťou, až som to nevydržala. Má, čo chcel. A ja mám dieru vo vnútri, ktorá sa nemá čím zaplniť.
Btw: na fotke moja narodeninova torta. Najuzasnejsi darcek ever! Thanks mum..
T
ESTÁS LEYENDO
Cesta menom - ŽIVOT
De TodoAlicia je 16-ročné dievča zo Slovenska. Rada sa angažuje do vecí, ale má problém začať. Jej životné udalosti sú niekedy zaujímavé, niekedy smutné a inokedy na nervy. Jej príbeh sa píše každým dňom, cez ktorý dýcha čistý vzduch. Okno do jej života v...
