Cesta menom - ŽIVOT

10

Sedela vo vlaku vedľa úplne úžasného, štýlového chlapa, ktorého videla prvýkrát v živote, ale to jej bolo jedno. Na nohách čierne Converse, modré rifle a opásaná červenočierna károvaná košeľa, potom čierne tričko s nejakou potlačou, na hlave tmavošedá šiltovka, ale to vôbec nevadilo. Na ruke čierno biele hodinky s červeným náramkom a v ušiach šedé sluchátka. Na ruke mal dokonalé tetovanie lebky a vyzeral na okolo 23 rokov. Mal tmavohnedé vlasy na ježka ale oči mu nevidela. Aká škoda. Stále sa pozeral do okna, len keď prišla teta lístková pozrel do kupéčka. A hneď otočil hlavu zasa do okna. Jaj, ako mu závidela, milovala sedieť pri okne. Tá príroda, čo jej prechádzala popred oči v šmuhách, ktoré nestíhala registrovať.
Ale nebolo jej dopriate ani sedieť pri tom úžasnom chlapovi so zelenými očami (Ha! Už ich videla!), ani sa pozerať na prírodu zo stredného sedátka. Niekto mal miestenku na mieste jedného chalana, ktorý tam bol s frajerkou a spýtal sa Ali, či ho pustí na jej miesto. A ona bola príliš unavená na to, aby mu povedala nie. Vlastne bola moc unavená, aby hocčo povedala.Tak odišla von, od toho chlapa aj z kupéčka. Nuž, bolo jej to ľúto, ale nič sa nedalo robiť. Nikde inde nebolo voľné miesto. Teda, v tom kupé. Tak odišla na chodbu.

Už sa jej nechcelo sadať si a zasa púšťať niekoho s miestenkou. Už su dvakrát vyhodili. Postavila sa k východu z vlaku a neustále sa musela uhýňať, stále išiel niekto na WC alebo do iného vozňa, alebo čo ja viem, čo. Bolo to celkom smutné. Chcela si sadnúť späť vedľa toho chlapa, strašne dobre voňal. Tak nevonia žiadna voňavka, len čisté mužské pižmo. Bola z toho namäkko, ako pravá tínedžerka. Až jej to prišlo nechutné. Ale čo mala robiť.

Neidem vám tu teraz vysvetľovať, čo sa jej prehrávalo v hlave, keď vedľa neho sedela, takže späť k našej úžasnej, úzkej chodbe vo vlaku.
Už boli len dve zastávky do jej stanice. Bolelo ju pleco, mala takú hnusnú tašku, vôbec na ňu nebrala ohľady. Na výzor bola pekná, však, komu by sa čipky nepáčili, ale nosiť by ste ju nechceli. Hlavne, že sa k Aliinmu dennému outfitu nehodila, ale vôbec.

Už išla vystupovať z vlaku. Do uličky sa nahrnulo asi 50 ľudí a vytlačili ju úplne na kraj. Vystupovala ako predposledná aj to len preto, lebo ju pustil nejaký chalan pred seba. Vystúpila, dala si do uší sluchátka a kráčala domov.

Ahojte, tentokrát trochu kratšia časť. Ale musela som to napísať :D

Hope u like it :)

Inač, už máme 269 čítaní. Veľmi ďakujem ..

T