Dear friend...

5. Dear friend- Can we be friends?

23. júla 2015

Milý priateľ,

keďže som predchádzajúci list zakončila vyčítavo, tak ti dlhujem prepáč. Asi sa smeješ, ako rýchlo mením nálady, čo už, sme predsa v puberte. A nie, nie sú to predmenštruačné syndrómy. Aj keď si to myslíš, nie je to pravda. Vieš, čo je to tuberkulóza? Asi nie, ale učili sme sa to. A ja o tom viem stokrát viac ako ty a tiež si o tom myslím svoje... Keby som bola krásna a chudá, proste keby som vyzerala ako dievčatá tvojho vkusu, chcel by si ma? Určite nie... Kto by chcel mňa? Mňa takú tučnú...
Pane Bože! Ja sa z toho snáď zbláznim! Ja už to neznesiem... Som z toho zúfalá, zfrustrovaná, zostresovaná, šialená, unavená... Mám z toho také depresie, že už som niekoľkokrát uvažovala o samovražde. Určite by si to aj tak nikto nevšimol. Určite si zas jeden z tých optimistických tínedžerov užívajúcich si života, za to ja, ja som jedna z tých večných pesimistov, čo vidí realitu a snaží sa s ňou zmieriť a keď vidím aká je, snažím sa nájsť niekoho, kto je na tom horšie, ale takých je málo. Ja sa neľutujem, tomuto sa vraví vyznávanie svojich myšlienok, premýšľanie. Určite ma voláš šprtka, bifľoška, hlupaňa, knihomolka, tusťoch... ale zamyslel si sa niekedy, prečo to hovoríš? Zamyslel si sa niekedy nad sebou? Prečo si vlastne taký aký si? Nebol si kedysi iný? Milý, slušný a sympatický? Skús sa mi... Skús sa všetkým aspoň deň nevysmievať a skús to porovnať. Čo ti to dá? Máš vôbec nejaký dôvod týrať nás? Alebo skôr šikanovať? Si odporný... OK! Zas to zakončujem tým, ako ťa nenávidím a aký si hrozný- čiže inak... Dúfam, že zajtra budeš milší a budeš sa ku nám všetkým správať zdvorilo. Lebo ku mne konkrétne, keď nevieš kto som, sa asi nebudeš správať inak, ako to máš zaužívané. Tak, dúfam, že sa raz staneme priateľmi. Tvoja

Ch. W.