26. augusta 2015
Milý priateľ,
dúfam, že sa nedivíš, keď ti došiel ďaľší list. Moja mama mi povedala, že tá tvoja sa po mne vypytovala. Ani si nevieš predstaviť, ako ma zahrialo pri srdci. Vieš, aspoň viem, že niekomu na mne záleží, nie len mojim rodičom, ale aj niekomu inému. Vraj aj Zero mi poprela veľa šťastia a úprimne ma ľutoval. Najprv si zmýlil situáciu a mojej mame poprial úprimnú sústrasť. Tak som sa na tom zasmiala. Ach, čo to mám za priateľov, čo ma posielajú už do hrobu? Stále sa na tom smejem, ale aj plačem. Vieš, je to plač aj smiech. Neviem, či mám nad tým plakať alebo smiať sa. Od Zera by som to nečakala. Aj keď od teba... To by som len plakala. Vieš, zasiahol si moje srdce už veľa krát a niečo takéto by ma ranilo. Nie ani to, že by si mojej mame bol podporou, to vôbec, skôr to, že by si nič nerobil, neplakal by si. To, že by si za mnou nesmútil ako ja každým dňom svojho života. Bola som ja vôbec niekedy niekto, kto bol pre teba výnimočný? Bola som naozaj taká naivná? Prosím, nehovor, že to všetko som cítila zle, že som sny vnímala ako realitu. Nikdy som sa neodvážila spraviť to, čo som vždy túžila. Teraz sa kvôli tomu ubíjam k smrti. A to som triezva. Ubehli dve hodiny od napísania predošlého listu. Sú tri hodiny ráno. Áno, ten predošlý list som písala o jednej. Nespala som. Nemám chuť. Nechce sa mi spať. Načo premrhať posledné chvíle svojho života? Celý čas rozmýšľam nad tým, čo sa vlastne stalo. Čo tak vážne nás rozdelilo. Predsa som tie dlhé roky priateľstva nemohla zničiť jednou polhodinovou hádkou. Bola to polhodina? Hodina? Ani neviem, mne sa to zdalo ako polhodina, ale mohli to byť aj tri hodiny. Ale ani celý deň by nám nemal pokaziť to dlho budované puto, ktoré medzi nami prebývalo. Ja ale stále cítim ten plamienok. On nevyhasol. Ešte stále ťa mám rada. Ešte stále máš moju podporu. Ešte stále po tebe túžim ako myš po syre. Keď mi raz odpustíš, kedykoľvek, príď za mnou. I keď budem mŕtva, porozprávaj sa so mnou pri hrobe. I keď budem živá, buď so mnou a komunikuj so mnou. Prosím...
TvojaCh. W.
ESTÁS LEYENDO
Dear friend...
Novela JuvenilMilý priateľ, možno nevieš kto som, ale ani to nepotrebuješ vedieť. Časom to zistíš, teraz na to nie je správny čas. Dúfam, že list, ktorý ti práve píšem, práve tento list, čo dúfam čítaš, neskončí niekde skrkvaný v koši. A tiež osobne dúfam, že ni...