Story of our life!

Kapitola 15.

Keď som sa otočila uvidela som blonďáka s nádhernými modrými očami ako na nás pobavene pozerá. Nemohol to byť nikto iný ako...

"Niall..." vydýchla som prekvapene a zaujato som na neho pozerala. Počula som prekvapené zalapanie po dychu od chalanov, ktorí stáli tesne za mnou. Asi ho nečakali. No....to nikto z nás.

"Áno ako to vieš? Počkať. Jasné. Som populárny jasné že ma poznáš," usmial sa. Nooo ego mu rozhodne stúplo.

"Áno ja-ja ťa poznám," stále šokovane som vykoktala

"Hej? A odkiaľ?" Spýtal sa s úsmevom. Ten úsmev mu rozhodne ostal. Stále bude ten sexy írsky blonďáčik.

"To je na dlho" povzdychla som si a nervózne som prestúpila z nohy na nohu.

"Okay. Ja mám čas" povedal a posadil sa na miesto kde sme ešte pred piatimi minútami sedeli my a naznačil nám nech sa posadíme aj my. Pokrčila som plecami a posadila sa a chalani ma nasledovali. Tak mu to teda vysvetlím tu aspoň nemusíme nikde chodiť. Bod pre nás. 

"Nie si v práci?" Spýtal sa Zayn nad čím Niall len mávol rukou. Ako inak všetci pracujú za toho lenivého Íra. 

Zhlboka som sa nadýchla a začala mu rozprávať môj nekonečný príbeh.

"Hm zaujímavé," povedal zamyslene keď som skončila s rozprávaním. Po celý čas čo som mu príbeh rozprávala na mňa upieral svoje modré kukadlá čo ma trochu znervózňovalo. A stále sa usmieval. Naozaj. Ani raz mu úsmev nepoklesol.

"Tak...eh...veríš mi?" Spýtala som sa nervózne s obavami v hlase a jemne sa hrala s prstami. Raz sa mi tie prsty zamotajú. 

"Jasné. Prvý apríl už bol tak prečo nie" zasmial sa. S úžasom som na neho pozerala. Tak toto bolo naozaj ľahké.

"T-to naozaj?" Nemohla som tomu uveriť. Veď...čo? 

"Jop" stále sa usmieval.

"Ježiš to je skvelé!" Vykríkla som nadšene a ešte nadšenejšie som ho objala.

"Hej, heej. Kľud" zasmial sa a mierne ma od seba odstrčil.

"Ja-prepáč som len naozaj šťastná" zamrmlala som a celá červená som sa od neho odtiahla.

"Okay. V pohode. Čo teraz?" Opýtal sa kľudne. Obdivujem že si dokáže zachovať chladnú hlavu v každej situácii. To ja šaliem hneď. 

"Teraz nás čaká to najhoršie..." sklopila som pohľad a nechala priestor na dramatickú pauzu. "Harry" opäť som zdvihla pohľad a pozrela sa po všetkých. Liam mal na tvári obavy, Zayn vyzeral trochu nervózne a Louis a Niall....sú Louis a Niall. Vyzerali že sú úplne v pohode a živo sa o niečom rozprávali. Budú si rozumieť. Vždy to tak bolo a aj to tak bude. Dúfam.

"Neboj sa mi to zvládneme." Žmurkol na mňa povzbudivo Loui. Nie som si taká istá ale dobre.

"Tak kedy za ním pôjdeme?" Opýtala som sa chalanov a skenovala ich pohľadom.

"Ja myslím že by bolo fajn ísť zajtra?" Spýtavo po nás pozeral Liam. Aby sme to mali čo najskôr za sebou- pomyslela som si.

"Súhlasím" usmiala som sa a zbytok našej crew prikývol.

"A pôjdeme tam ako všetci?" Spýtal sa Niall. Asi sa mu moc nechcelo. No už nemohol vycúvať. Neskoro. Hahaha

"Tak by to bolo najlepšie." Usmiala som sa na neho sladko.

"O koľkej a kde sa stretneme?" Opýtal sa Zayn. Znelo to ako keby sme plánovali nejakú lúpež alebo vraždu. Hah to by nás chytili ešte by sme ani z domu nevyšli. Nie žeby som o nás pochybovala...ale áno pochybujem. Zahnala som svoje otravné myšlienky a navrhla som že by sme sa mohli stretnúť tu (veď ako inak) o nejakej druhej poobede.