Story of our life!

Kapitola 17.

Prekvapilo ma to, no ešte viac ma prekvapilo keď som spolupracovala. No po chvíľke som sa predsa len odtiahla. 

"P-prepáč Liam ale-ale to nemôžme. M-más Danfiu," vykoktala som so seba a ospravedlňujúco som sa na neho pozrela. Rýchlo, skôr než stihol zase niečo urobiť, som zdrhla do bytovky. 
Prečo ja musím vždy všetko posrať? Nenápadne som vykukla spoza vchodových dverí na bytovke a videla som Liama ako si to so sklonenou hlavou mieri ku autu. O čo mu ide? Veď je sakra šťastný s Danfiou, nie? 
Vybehla som do bytu. Otvorila som dvere a následne ich zatvorila a pomaly sa po nich zosunula dolu. Nerozplakala som sa ako to býva vo filmoch len som tam tak sedela opretá o dvere a pozerala sa do tmy v mojom byte. 

Prečo mi to Liam robí? Veď ma nemiluje a ja nemilujem jeho. Milujem Harryho. Čím viac som nad tým rozmýšľala tým viac som si uvedomovala, že ten bozk s Liamom pre mňa niečo znamenal. Ale neviem či ho milujem. Možno ako kamaráta, najlepšieho kamaráta, brata. Ale myslím si, že Liama nemilujem tak ako milujem Harryho. A čo sa týka Harryho toho budem presviedčať až dokiaľ mi neuverí. Možno ho tým unavím a zlomím ho. Každopádne za pokus to stojí. 

HARRY

Keď Emily aj s chalanmi odišli dlho som nad tým rozmýšľal. Už mi to išlo na nervy tak som si zapol telku. Bohužiaľ ani tá mi nepomohla. Nemohol som sa sústrediť ani na tie stupídne seriály a musel myslieť na Emily, chalanov a na "našu skupinu." Čím viac som nad tým rozmýšľal tým viac sa mi ten nápad páčil. Veď komu by sa nepáčilo byť slávny a mať milióny na účte. Len tu bol taký menší problém a to ten, že si naozaj nemyslím, že viem spievať. Ale keď som ževraj bol v kapele tak asi spievať viem. No nič. Dnes toho bolo na mňa až moc, musím sa vyspať. Zajtra to poviem Beatrice, som zvedavý na jej reakciu. Asi sa bude smiať ako ja. 

**RÁNO**

7:40. Len prekliatych 7:40 a ja už som hore. Úprimne? Moc sa mi nedá spať. V noci som sa stále budil na zvláštne sny. Sny o Emily, Zaynovi, Liamovi, Niallovi a Louisovi. Ak som si dobre zapamätal ich mená. Sny o tom, že chodím s Emily a som v kapele. Divné.

Vstal som z vyhriatej postele a išiel som do kuchyne urobiť si nejaké raňajky. Keď som však otvoril chladničku a zistil som, že zíva prázdnotou bol som nútený ísť do obchodu niečo nakúpiť. Vždy som niečo nakupoval s Beatrice ale tá tu teraz nie je a ešte je asi na mňa trošku nahnevaná. Takže som musel ísť sám. 

Rýchlo som si obliekol čierne džínsy a čierne tričko. Vyčistil som si zuby a vlasy učesal jedným prehrabnutím rukou. To stačí. 

Obul som sa a vybehol som z bytu a zamieril si to do obchodu. 

Keď som došiel ku obchodu akurát ho otvárali. Takto budem mať aspoň všetko pekne čerstvé a nič mi nebude chýbať. V duchu som sa potľapkal po ramene. Dobre ja. 

Pomaly som prechádzal regálmi tlačiac pred sebou košík s nákupom do ktorého som hádzal všetky dobroty ktoré mám rád a ktoré má rada aj Beatrice. 

Keď som sa akurát rozhodoval či si zobrať gumených medvedíkov alebo želé húsenice uvidel som, že neďaleko stojí myslím, že Louis a zamilovane pozerá na regály s mrkvami. Podvihol som nad tým obočie. To je teda magor. Hodil som oba balíčky to košíka a vybral sa k nemu. Ani neviem čo ma to sakra napadlo. Ako som tak k nemu mieril začal som si uvedomovať, že to bol zlý nápad. No už bolo neskoro na to aby som cúvol. Všimol si ma. 

"Ahoj," vysúkal som so seba neisto. Dámy a páni pripravte si foťáky Harry Styles sa ide strápniť. Takto nejako si predstavujem, že by to vyzeralo keby som slávny. 

"Čau," povedal Loui a priateľsky sa usmial. Wau. Vidím ho druhýkrát a už mi je sympatický. 

"Ohľadom toho čo povedala Emily. O tej skupine...ty tomu ehm veríš?" Nie Harry viac si sa strápniť nemohol.