Story of our life!

Kapitola 3.

Ahojte :) tak ďalšia kapitolka je na svete. Venujeme ju všetkým tým čo náš príbeh čítajú. 244 reads :O wow! Naozaj sme to nečakali, prosíme len tak ďalej :) 

Kixx&Pexx

Beatrice

Harryho príchod ma poriadne rozptílil. Dokonca viac než som myslela. Ja som doňho asi naozaj zamilovaná. Čo zamilovaná....zaľúbená až po uši! Bože čo len budem robiť? Ja ho proste musím mať. Emily ne-Emily Harry proste musí byť môj. Len ako to zariadiť?

Harry

Keď som prišiel k Emily, Beatrice akurát odchádzala a tvárila sa fakt divne. No nejdem sa ňou zaoberať došiel som kôli Emily a nie kôli Beatrice.

Prešli sme s Emily ku nej do izby kde sme sa rozvalili na posteli. Ležal som na chrbte a Emily mi ležala na hrudi. Rukami som ju objímal a sem tam jej dal bozk do vlasov.
"Čo je s tou Beatrice?" spýtal som sa Em keď sme hodnú chvíľu mlčky ležali
"Ja neviem ako som jej povedala že prídeš začala sa chovať divne" mierne pokrčila plecami
"Ahaa...no čo asi sa jej jednoducho páčim s tým nič neurobíš som jednoducho neodolateľný" povedal som a pobozkal som ju na krk.
"Prestaň Styles! Ty si môj a ja si ťa nikomu nedám!" ihneď sa posadila a buchla ma do ramena. Zatváril som sa urazene a ona sa rozkošne zasmiala. Milujem jej smiech, núti to aj mňa sa aspoň usmievať.
"Jasné a ty moja a tiež ťa nikomu nedám" povedal som a pozrel som sa jej do tých modrých kukadiel. Takto sme sa na seba pozerali dosť dlho až som to nakoniec nevydržal a pobozkal ju.
Bozk mi nadšením opätovala. Takto sme sa bozkávali dosť dlhú dobu až kým sa odomňa neodtiahla.
"Čo je?" spýtal som sa urazene a odul spodnú peru.
"Ale nič len sa musím učiť na Biolu" prevrátila očami. Zasmial som sa. Vedel som ako sa cíti aj ja som chodil do školy a musel sa učiť zbytočnosti. Aj tak mi je to teraz úplne nanič kedže som spevák a vzrastajúca populácia Číny alebo delenie buniek mi netreba
"Tak ja ti s tým pomôžem" povedal som a zobral jej učebnicu Biológie a začal som v nej listovať
"NIE!. Styles, neskúšaj to pri tebe sa nebudem môcť sústrediť" povedala a vytrhla mi učebnicu z ruky.
"A keď odídem budeš sa môcť sústrediť?" spýtal som sa s pozdvihnutým obočím a znova si privlastnil jej učebnicu.
"Hej!" Chcela si späť zobrať jej učebnicu ale ja som ju zdvihol nad hlavu tak, aby na ňu nedočiahla. Ešteže som taký vysoký a ona taká maličká. Aj keď to je jedna z vecí ktorú na nej zbožňujem
"Vráť mi ju!" povedala vážne ale aj tak sa po pár sekundách začala sa smiať.
"Nikdy! Ja ti s tým pomôžem či sa ti to páči alebo nie" Usmial som sa na ňu nevinne
"Tak znovu ja sa nebudem môcť sústrediť!" Stále sa naťahovala po učebnicu
"Tak znovu keď odídem bude to horšie" vyplazil som jazyk a ona mi to hneď oplatila. Zazubil som sa na ňu
"Ale nebude!"  To hovorí ona aj keď obaja vieme, že to tak nie je
"Bude" trval som si na svojom. Takto sme sa hádali dosť dlhú dobu. No aj keď skutočná hádka to nebola. Na to máme čas kým budeme manželia. Aspoň dúfam, že sa raz vezmeme.

Po nejakých piatich minútach si povzdychla a porazenecky si sadla na gauč.
"Vidíš? Keby si povolila už sme sa spolu mohli učiť a už si mohla dačo vedieť a ja by som si osviežil pamäť týmito blbosťami" Aj keď naozaj netuším načo by mi kedy bolo vedieť jednoklíčnolistové a dvojklíčnolistové rastliny. Veď to ani poriadne neviem vysloviť

"Fajn tak poď" vzdychla si. Pousmial som sa- zase som vyhral.

Tak sme sa začali učiť, ale neskončilo to len tým. Bol to úžasný večer.