Story of our life!

Kapitola 22.

Keď pred nás čašníčka položila pizzu pomyslela som si jediné. A kurva toto mám prehraté...
Tá pizza bola obrovská!

"Tak, toto som vyhral. Dúfam, že máš doma tú modrú ceruzku," žmurkol na mňa Harry a zobral si prvý kúsok jeho obrovskej kukuricovej pizze. S chuťou sa zahryzol, zatiaľ čo ja som sa stále nedokázala zmieriť s tým, že tá pizza je tak obrovská. Veď to by ani Niall nezjedol! Aj keď...

"Dobrú chuť," odignorovala som jeho poznámku a pustila som sa do mojej milovanej pizze, ktorá sa po tomto všetkom asi stane mojou najmenej obľúbenou.

Najskôr som zjedla všetok ananás, vždy to tak robím. Ananás je na tom najlepší. Jedla som veľmi pomaly aby sa toho do mňa vošlo čo najviac. Bohužiaľ, už pri štvrtom kúsku som pociťovala, že už som aj celkom plná. Pozrela som sa na Harryho, ktorému zostávali už len 2 a pol kúska zatiaľ čo mne ešte štyri.

"No čo Emily už nevládzeš?" povedal posmešne Harry a dojedol kúsok. Odfrkla som si a ďalej som pokračovala v jedení. Keď v tom som dostala skvelý nápad. Harry sedel oproti mne a za ním bola obrovská plazma. Stačí len zaistiť aby sa otočil a jeden kúsok pizze niekde schovať. Len sakra kde? Kabelku ani nič také som si ja hlúpa nezobrala.
Vyzliekla som si mikinu a položila ju vedľa seba. Harry sa na mňa podozrievavo pozrel. Hups. Dúfam, že neodhalí môj plán.

"Čo ? Len mi je teplo," vysvetlila som mu nie úplne pravdu. Bolo mi celkom teplo ale hlavné bolo, že som tam chcela ukryť kúsok pizze. Jak mazané...

Uprene som sa pozerala na televíziu za Harrym a tvárila som sa, že je to nesmierne zaujímavé. Pravda však bola taká, že akurát dávali nejaký dokument o nejakých chrobákoch žijúcich niekde v Afrike. Je vôbec legálne púšťať niečo takéto v pizzérii zatiaľ čo ľudia jedia? Po chvíľke to však zabralo a Harry sa konečne otočil. Využila som príležitosť a rýchlo som schovala kúsok pizze do mikiny. Hah, to bolo odo mňa podlé. Ani nie tak voči Harrymu ako voči mojej mikine. Harry sa opäť otočil naspäť a ja som sa tvárila veľmi nenápadne.

"Prečo sakra dávajú dokument o chrobákoch v pizzérii? To by malo byť protizákonné," striasol sa Harry a strčil si posledný kúsok pizze do úst. Víťazoslávne na mňa mrkol nad čím som len otrávane pretočila očami. Veď ty počkaj...

"Som víťaz!" víťazoslávne skríkol s plnými ústami. Harryyy s plnými ústami sa nerozpráva!

"Hej, kľud Styles. Ja to zjem," presviedčala som ho aj keď ja sama som o sebe začala pochybovať, čo vôbec nebolo dobré...
Z taniera na mňa pozerali ešte dva kúsky pizze a ja som si s povzdychom jeden zobrala. Harry ma s obrovským úškrnom na tvári pozoroval.

"Vzdaj to Emily. Prijmi porážku," chcel aby som to vzdala čo ja samozrejme neurobím. Nie som slaboch ako on. V duchu som sa na sebe zasmiala. Srším humorom.

"V žiadnom prípade. Hamiltonovci sa nevzdávajú," povedala som presvečujúco na čo sa Harry uchechtol

"Je ti snáď niečo vtipné Harold?" Vedela som ako nenávidí keď mu niekto povedal Harold a teraz bola perfektná príležitosť využiť to. Harryho to však nijako nerozhodilo. Aha...tak nič.

"Ty. Do desiatich minút to musíš zjesť, inak si prehrala," žiarivo sa na mňa usmieval Harry a úpenlivo pozoroval moje obočie. Radšej som si ho zakryla rukou.

"Prečo do desiatich minút?" mierne som spanikárila a vopchala si skoro celý kúsok pizze do úst. Skoro som sa zadusila ale to bolo vedľajšie. Musela som predsa vyhrať. Nemôžem byť bez obočia! Veď budem vyzerať ako čerstvo narodené kuriatko. Strašne.