DIANA

4.KAPITOLA

"Tuto pán Styles sa ta veľmi rád ujme"povedal mi holohlavy chlap a hodil ma do rúk starému pánovi.Ten mi tuho stiskol ramená a mne ušiel.z pier bolestivý sikot."Zahráme si o ňu"povedal a natočil ma k tomu obecenstvu či ako som to mala nazvať.Ticho ktoré medzi nami panovalo vystriedal nadšení vreskot.Všetci sa hnali von po svije autá.a mňa ťahali za nimi.Vykrucala som sa tomu starému blaznovi ale len tuho a drasticky sklbol a ťahal dalej."Vyhrá ju ten kdo prvý prejde cez cieľ"povedal a ja.som videla ako chlapci nastupujú do áut.Autá boli na pohľad úplne iné ako tie čo ste vydávali na uliciach.Tieto tu maly farebné kapoty ,puklice.vybijane pomaly že nie s diamantmy.Boli príliš prepychove ."Štart!"povedalo nejaké dievča a mna ovial zápach motorové oleja spoločne s mracnom prachu.Po necelých 10 minútach predomnou zastalo čierne auto ku ktorému sa všetci rozbehli.Vystrašená som čakala.kto.vylezie z auta.Obavy sa mi naplnili ked sa dvere na aute otvorili.Vydela som tenké nohy oblečené v úzkych čiernych jeansoch.Viac som nevidela keďže moje oči boli sklonene k zemi.Silné ruky ma chitili za ramená a ja som zakričala bolesťou .Oči sa mi ihneď zavreli a dych zrýchlil."Bože Styles ved sa ta bojí"povedal hlas za mnou.Nemohla som si nevšimnúť že má írsky prízvuk a jeho hlas sa mi zdal hravy a veselý.Bol mladí ,musel byť mladí inak si to neviem vysvetliť."To by mala"povedal mi nízky chrapcavy hlas výhražne.Ihned som otvorila oči.Pozerala som do dvoch smaragdovozelenych očí ktoré ma zabíjali svojou intenzitou pohľadu.Hovorí sa že sú oči dverami mi duše.Neviem kto to povedal ale jeho určite nestretol.V týchto očiach sa totiž nedalo vyčítať vôbec nič.Boli iba chladné a hlboké ako najhlbsi oceán.Dalo sa v nich veľmi ľahko stratiť."Dajte ju zatiaľ ostatným dievčatám"povedal dominantne a hodil ma od seba preč ďalšiemu chlapovi."Prestaňte ja niesom handra som živá bytosť"vykríkla som na toho chlapa.čo ma držal.Nestihol nič povedať lebo ma znova chmatla svalnata ruka za rameno.Zaknucala som bolesťou a do očí sa mi nahrnuli slzy.Bolelo to."Počúvaj miláčik "hovoril mi chrapcavy hlas."Tu si nikdo jediný kto tu má slovo som ja"hovoril mi septom do ucha.Na tvári ma steklili jeho kučerave vlasy a ja som preto znova zatvorila oči."Ak poviem skoč spytas sa ako vysoko"hovoril obtierajuc svoje pery o moje ucho."A varujem ta zacujem na teba jedinú sťažnosť tak ta potrestám a ver že sa ti to páčiť nebude"povedal a naposledy vyfúkol svoj teply dych na moju holú kožu."Ber te ju už nebude robiť problémy"povedal a odtiahol sa odomna.Ovial ma nepríjemný vietor ale dlho som si ho neužila.Zo zadu ma schmatli ruky a ťahali preč od toho chlapca.Preč od človeka ktorému patrím.