DIANA

19.Kapitola

"Chcem aby ste zostali v práci madam"povedala som do telefónu a pozrela som cez zaclonu von oknom na ulicu.Nič.Iba ticho .Ako keby celá ulica vymrela."Deje sa niečo Diana ?"spýtala sa ma jeho matka a ja som počula v jej hlase náznak strachu."Nemusíte sa báť všetko mám pod kontrolou "povedala som jej rýchlo a naposledy som jej prikázala zostať v práci a potom som zložila.Ponáhľala som sa do kuchyne kde som zhromaždila celý jeho dom.Od muža čo otváral bránu až po upratovačky.Všetci sa snažili vyzerať pokojne kvôli najmensiemu členovi môjho stretnutia.Malej Emmke ktorá pobehovala okolo stolov s Barbie v rukách.Musela som im prikazat aby mi nezačali panikarit.Dovolila som im zavolať domov ale inak nič viac.Strach mi to nedovoloval."Prosím vás potrebujem troch mužov a jednu ženu"povedala som opatrne.Týchto ľudí som rýchlo roztriedila ako ochranku domu.Jedného som poslala zo ženou do garáže ,ďalšieho som postavila k hlavným dverám samozrejme tak aby ho nikto nevidel a ďalší išiel na poschodie kvôli tomu že ak by nás niekto chcel napadnúť bude ho vidieť aj z diaľky.Bola som rada že mi zatiaľ všetko vychádza aj keď ten pocit že sa niečo stane ma sledoval všade kam som sa pohla.To niečo sa stalo keď som zbadala čierne auto s ktorého vyšiel muž so zbraňou v ruke."Na zem!"vykríkla som a malú Emmku som zhodila k zemi zakrývajúc ju pritom telom.Guľky lietali všade naokolo .Rozbíjali porcelán ,sklo a prestrielali dvere spoločne s oknami.Po chvíli všetko prestalo a ja som opatrne zdvihla hlavu .Placucu Emmku som rýchlo zdvihla do náručia a rozbehla som sa s ňou na poschodie.Cestou som zakopla o mŕtveho chlapa na zemi ale našťastie som nespadla.Emmke som schovavala tvár aby to nemusela vidieť.Všade bolo plno krvy ktorá vytvárala na zemi smuhy a mláky.Prebehla som schody a zavrela som sa v izbe.Emmku som položila na posteľ snažiac sa ju upokojiť."Emmka počúvaj ma "vravela som jej rýchlo ale ona nechcela počúvať."Prečo sa tam strielalo?"spýtala sa ma a znova jej po lickach tiekli slzy."Emmka je to hra ,vieš ja a kamaráti Harryho sa spolu hrajeme "vravela som jej.Všimla som si ako sa jej pozornosť upriamila namna.Žiadne dieťa nedokáže odolať hre nech je hocijaká. "Aj ja sa chcem hrať"povedala mi a usmiala sa namna svojim detským úsmevom."Počítala som s tým Emmka a preto mám pre teba bojovú úlohu "povedala som jej stále sledujúc očami dvere."To je dôležitá úloha?"spýtala sa ma zmätená mojimi slovami."Dalo by sa povedať že od nej závisí tvoj život takže je veľmi dôležitá"povedala som jej.Jej očká sa rozšírili a ja som vedela že bude poslúchať."Pôjdeme spolu po chodbe do Gemminej izbe ale pozor nepôjdeme do vnútra"povedala som a prstom som jej zakrútila pred očami."Pôjdeme do tej tretej miestnosti Emmka ty vieš kde je kľúčik"povedala som a ona sa hneď rozbehla k jednej zo zasuvok v izbe.Vybrala z nej malý strieborný kľúčik a ten mi ihneď podala."Otvoris dvere a schovas sa dovnútra"povedala som jej."Ale Harry mi zakázal ísť do vnútra" povedala mi smutne."Práve v tom je ten vtip Emmka tam ta Harry hľadať nebude"povedala som jej.Okamžite vyskočila na nohy a ťahala ma k dverám.Tie som potichu otvorila držiac jednou rukou tú Emmkinu kým druhú som mala strcenu vo vacku mikini ktorú som si obliekla .V rukách som držala zbraň rozhodnutá vystreliť na každého kto na Emmku len zle pozre.Pomaly sme došli až k dverám ktoré boli vždy zatvorené ale dnes som bola rozhodnutá otvoriť ich."A ešte niečo Emmka"povedala som a klakla som si pred nu na koleno."Ak sa schovas už nesmieš vyliezť.Vylezes iba keď zbadas mňa alebo Harryho dobre?"spýtala som sa.Rýchlo prikývla a vbehla do vnútra.Zavrela som dvere a otočila som sa na chodbu.To čo po nás strielalo sa ešte určite vráti a ja musím byť pripravená.Zbraň som vybrala z vacku stiskajuc ju v rukách .Som pripravená ochrániť Emmku za každú cenu.Pomaly som začala kráčať po schodoch naťahujúc uši aby som počula každý jeden zvuk ktorý sa v dome ozve.Nohou som dopadla na podlahu kráčajúc po rozbitom skle ktoré bolo zafarbené do červena.Každý jeden centimeter miestnosti som si prezrela najmenej tri krát keď som vstúpila do kuchyne.Skoro okamžite pomne vystrelil chlap stojaci medzi dverami.Ledva ledva som sa stihla schovať za roh."Vedel som že by nenechal tú malú bez dozoru Diana!"zakričal namna kým ja som sa krcila za rohom."Ale aby si ju chránila ty to by som nečakal!"znova skríkol.Počula som jeho kroky ktoré smerovali kumne."Ale vlastne som to čakal .Veď budúca slečna Stylesova .Aj keď mi je ľúto že tá svadba už nevide Harry je totižto už dávno mŕtvy!"skríkol namna a ja som okamžite vystrelila zo zbrane."Klamár!"vykríkla som a rýchlo som prebehla na druhú stranu dverí."Prečo by som klamal Diana veď ja sám som ho zabil"povedal mi a ja som vystrelila znovu."Harryho nezabijes tak ľahko!"skrikla som nanho a pozrela som naňho spod rohu.Guľka preletela kúsok pred mojou tvárou a zabodla sa do steny za mnou."Tak ma zabi Diana !"skríkol namna."Zabil som Harryho a ty ho miluješ .Pomsti ho"povedal mi."Niesom ako ty!"vykríkla som mu späť ."Nechcel by to !"vykríkla som mu opierajúc hlavu o stenu."Nedokazes to Diana!"skríkol "nedokazes to"povedal mi."Ona možno nie ale ja áno"povedal hlas kúsok odomna a ja som tam otočila hlavu.Pozerala som na Harryho ktorého ruka stiskala zbraň ktorá mierila na chlapa."Tak poď Harry vystrel" pobadal ho muž.Vydela som ako Harry stlačil spúšť ale zbraň nevystrelila."Vždy si počítaj náboje Harry!"skríkol chlap a namieril na Harryho.V tej sekunde som vystrelila ale chlap tiež.S napätím som sledovala ktorý z nich mi padne k nohám ako prvý.Takmer som odpadla keď sa k zemi zrútil chlap a okolo jeho hlavy sa začalo vytvárať krvavé jazero.Zbraň v rukách sa mi začala okamžite triast a ja som ju hodila na zem."Harry"zašepkala som a tuho som ho stiskla okolo pása."Ja som ho zabila"opakovala som dookola kým mi sme stáli medzi tými mŕtvoly a neporiadkom."Pokoj Diana ,pokoj"opakoval zase on."Som tu všetko je v úplnom poriadku"
hovoril a ja som mu verila.Verila som že je koniec."Diana!"skrikla za mnou postava s povedomím hlasom a ja som sa otočila na Gemmu.Tuho som ju stisla v náručí.Odtiahla sa pričom
ma začala kontrolovať pohľadom."Na to že si držala zbraň prvý krát v živote išlo ty to fakt dobre "povedala mi s úsmevom."Všetko je po prvý krát"povedala som jej a znovu som vbehla do Harryho teplej náruče.

Hoho dopisala som to.Zaslúžim si Oscara :-) sorry to som asi prehnala :-) Len vám chcem oznámiť že časti budú dlhšie ako doteraz najmenej 1000 slov.Takže dúfam že som niekoho potešila :-) a len teraz sa máte na niečo tešiť ,práve sa to rozbieha :-)
Vaša angel