DIANA

8.KAPITOLA

Dotiahol ma do priestrannej miestnosty.Veľmi luxusnej miestnosti.Potom ma ťahal do ďalšej miestnosti o ktorej som neskôr zistila že to je kuchyňa.Šesť párov očí sa na nás otočili skoro okamžite.Harry ma len ťahal k nim neberuc ohľad na moje námietky."Mama ,Gemma,otec"povedal chrapcavym hlasom na pozdrav."Toto je Diana"povedal a postrcil ma k nim."Teší ma" pipla som ja.Jeho sestra sa namna usmiala a jeho otec mi dokonca podal ruku ale jeho matka bola iná liga.Pozerala namna ako na odpad ktorý bolo treba zlikvidovať.Áno bola som z chudobnej štvrte kde ste namiesto vili bývali v cinziaku a museli ste sa o seba starať a bojovať o prežitie ale aj tak som bola ako každé normálne dievča.Snažila som sa chodiť slušne a čisto oblečená.Pracovala som tvrdo aby som uzivila svojho brata a mňa a preto ma jej pohľad dosť odrovnal."Harry!"počula som niekoho vypisknut a ja som sa otočila ku schodom.Utekalo k nám malé dievčatko s dvomi vrkvocikmi .Oblečené mala ružové šatky a na nohách botky rovnakej farby.Dobehla k nám a tuho stiskla Harryho okolo krku.Dosť ma to prekvapilo .Nečakala som že môže človek ako on prechovavat nejaké city k niekomu inému.Teda samozrejme ak nepočítame jeho aroganciu ,márnomyseľnosť ,pýchu a zmysel pre drastické správanie.Tu predomnou to však bol úplne iný človek.Bol ako zmenený."A toto je kto Harry?"spýtal sa ten malý anjelik a on sa snou otočil kumne.Vyschlo mi v hrdle.Nemala som rada pozornosť.Radšej som bola sama s knihou ale tento človek predomnou mi to asi nedozici."To je Diana Rose Emmka"povedal jej chrapcavo.Pri vyslovení môjho mena mi prešiel po tele nával zimomriavok.Povedal ho tak inak.Tak ...."Tvoja nová frajerka?"spýtala sa a ja som nanu vytrestila oči.Zliezla z jeho náručia a pohla sa smerom kumne."Harry je môj frajer"povedala mi urazene."Ja ti ho neukradnem neboj sa "povedala som jej a ona sa usmiala čo spôsobilo úsmev na mojej tvári.Natiahla kumne svoje malé rúčky a ja som ju vzala opatrne do náručia. Chvíľu sme sa spolu hrali a ona sa pýtala pár otázok ohľadom Harryho.Bola veľmi bystre dievčatko."Fajn rozhodla som sa .Vyhrala si.Harry je pre teba ten pravý"povedala mi a ja som len otočila hlavou v nesúhlas.Keby si len vedela maličká."Harry!"skrikla a rozbehla sa späť k nemu."Súhlasím s tvojim vzťahom s Dianu páči sa mi"povedala mu a ja som sa usmiala.Úsmev mi však zmizol keď som zbadala Harryho.Pustil ju na zem sepkajuc jej niečo do ucha načo ona zo smiechom odbehla.Pristúpil kumne a znova chitil moju ruku nechavajuc všetkých naokolo dole a mna tahajuc po schodoch.Zastavil pred čiernymi dvermi s nápisom nevstupovať.Z jeansov vybral kľúče a jeden zastrcil do klucovej dierky.Dvere sa s tichým tuknutim otvorili a on ma potiahol dnu.Pohľadom som prešla po izbe.Pár skríň,stolík,stolička a okno.Celej izbe dominovala obrovská posteľ v strede izby.Bránila som sa keď sa pohol smerom k posteli.Čo prosím chceš robiť!!????Hodil ma na posteľ a skoro okamžite si namna sadol.Chcela som vykríknuť ale zabránila mi v tom jeho ruka čo mi zakrila ústa kým druhá stiskala moje zápästia.Moja ruka bola oproti jemu vážne maličká.Zavrtela som sebou ale jeho to donútilo k tuhsiemu stisku mojich rúk.Oči mi začala plniť slana tekutina ktorá sa spustila po mojich licach a mizla v oblieckach pod mojou hlavou.Chcela som kričať ako o život. Chcela som byť doma vo svojej malej izbe s bratom v objatí .Chránená pred zlom celého sveta. To zlo sa však sklanalo nadomnou.Cítila som jeho kučerave vlasy na mojom líci a dych na mojom krku.Zavrtela som hlavou keď ma pobozkal jemno na krk."Musím ta označiť inak po tebe pôjdu ostatní"povedal mi chrapcavym hlasom a ja som sa pod ním prestala krútiť ako cervik na háčiku.Znova sa kumne naklonil a ja som k sebe tuho privrela viečka a čakala som čo spraví.Jeho pery bozkávali každý milimeter môjho krku ktorý vtedy videl.Zavzdychala som mu do dlane a on sa nadomnou celý napol.Po chvíli sa odomna odtisol a pustil ma.Cuvla som spod neho rukou na krku ktorý strašne bolel."Prepáč ale bolo to nutné"povedal mi a pozrel namna svojimi dvomi smaragdovozelenymi očami.Odrážala sa v nich ľútosť."Takže teraz ti patrím?"spýtala som sa so strachom v hlase."Patris" povedal a tým potvrdil moje obavy."A my budeme spolu ....?"nedokázala som tú vetu ani dokončiť.Tá predstava ma vôbec nelakala,bola mi doslovne odporna."Áno"povedal mi.Cuvla som trochu ďalej až som chrbtom udrela o čelo postele."Dnes však nie"povedal a mne odlahlo."Zajtra"povedal tvrdo a zdvihol sa z postele.Sledovala som to ako kráča k dverám ktoré následne otvára."Nesnaž sa o útek nestojí to za ten trest čo by som ti musel dať.Vidíme sa zajtra.Spi sladko Diana "povedal a zavrel dvere.Nezamkol.Nepočula som kľúč.Zostala som však sedieť na posteli pozerajúc na miesto kde pred chvíľou stál.Nemohla som utiecť,nedokážem to.Len som tam sedela a jediné čo som počula bol hlas v mojej hlave opakujúci slovo čo vyšlo z jeho ružových plných pier.Zajtra,zajtra,zajtra.