10.KAPITOLA

468 23 0
                                        

Otvorila som oči ktoré sa stretli s dvomy smaragdami zelenej farby ktoré ma sledovali.Pozerala som nanho a musela som uznať bol nádherný.Čokoládové kučery porozhadzane po obvode celej hlavy,rozospate oči s tým najkrajším odtienom zelenej aký si dokážete predstaviť a plné ružové pery pootvorené kvôli rýchlemu dychu.Snažila som sa predstaviť si ho bez piercingov a tetovani ktoré pokrývali jeho vysportovane telo ale nemohla som.Priste mi to naňho nesadlo.Chcela som pohnúť rukou ale zabránila mi v tom jeho ruka ktorú mal cezomna prehodenu.Doslovne som bola uväznena pod paplonom.Nemohla som sa pohnúť.Znervoznovalo ma to.Nevedela som čo chce spraviť vlastne môže spraviť čo len bude chcieť."Bojís sa ma?"spýtal sa ma ranným chraplakom z ktorého by sa mi určite podlomili nohy keby som stála.Vďaka bohu nestalo sa tak."Asi áno"povedala som mu."Asi?"spýtal sa ma prekvapene a nadvihol namna obočie.Bolo to smiešne.Snažila som sa to v sebe udržať ale nepodarilo sa mi to.Začala som sa smiať pričom som hlavu schovala do vankúša aby som to aspoň trochu utlmila.Po chvíli som naňho pozrela a moja nálada sa zlepšila ešte viac.Usmieval sa namna a jeho oči žiarili šťastným."Nebojím sa ta"povedala som mu a jeho črty tváre stvrdli.Úsmev nahradil bezcitny výraz a on sa kumne naklonil."Nesprávna odpoveď"zašepkal mi do ucha a zvalil sa namna.Chcela som sa brániť ale ako inak som sa nemohla pohnúť.Jeho hlava sa nebezpečne priblížila k tej mojej.Teply dych mi narážal do tváre kým ja som rýchlo klipkala mihalnicami.Jeho plné ružové pery sa priblížili k tým mojím a on ma jemno pobozkal.Potom však bozk zopakoval s väčším nátlakom a ja som nevedela čo robiť.Ešte nikdo ma nikdy nepobozkal .Jeho zuby kusli do mojej spodnej pery a ja som otvorila ústa.Jazykom vošiel do vnútra preskumavajuc každý milimeter mojich úst.Pomaly som sa k nemu pridala a naše jazyky spolu tancovali v synchronizovanom tanci.Chuť jeho pier nikdy nezabudnem.Jahody.Ale nie hocijaké jahody tieto boli najsladsie aké som kedy ochutnala.Jeho ruky vystrelili nad moju hlavu čím mi dal možnosť oslobodiť sa.Normálny človek by ho od seba odtiskol a možno by mu vynadal ale ja niesom normálna.Ruky som zaplietla do jeho kucier potahujuc za ne.Zabrucal mi slastou do pier a ja som sa usmiala.Takto to bolo ešte dosť dlho.On sklanajuci sa nadomnou s rukami vedľa mojej hlavy a nakoniec ja .Uväznena pod ním s rukami v jeho kucerach.Museli sme vyzerať ako dvaja milenci.Pravda bola úplne iná.O pár hodín som mu mala patriť aj tak .Mala som mu dať to najvzácnejšie čo som mala.Svoju nevinnosť.

DIANAWhere stories live. Discover now