DIANA

7.KAPITOLA

Chrcala som držiac jeho ruku na mojom krku.Dusil ma. Jeho hnedé oči namna žiadostivo pozerali kým z mojich sa valili slzy.Chcela som kričať o pomoc ale nemohla som.Vedela som že by stačil jediný výkrik a Harold by tu bol okamžite ale ja som nemohla.Z poslednej sily som kopla do stolíka vedľa mňa a ten s hlasnym buchotom padol na zem.Chlapec drzajuci môj krk trochu povolil stisk a ja som nasala vzácny kyslík a z celého hrdla som vykríkla."Harry!"vykríkla som načo sa o pár stotín rozleteli dvere.A tam stál .Nebezpečný a naštvaný.Chlapec ma pustil na zem a ja som mohla sledovať bitku .Možno aj bližšie ako by som chcela.Harry (ani neviem kedy som mu tak začala hovoriť)mlátil chlapca na zemi hlava nehlava.Tvár,žalúdok,rebrá,nos a stále dookola.Po chvíli bolo jasné že Harry vyhral pretože chlapec na zemi sa nehýbal.Dokonca som nevidela ani žiadny náznak po srdecnej činnosti takže som usúdila že ho na zemi zabil.Počkaj ZABIL!!!Vystrašene som sledovala jeho chrbát ktorý mi bol otočený tvárou.Jeho svaly ktoré sa rysovali pod tričkom keďže mikinu už nemal.Otočil sa namna a mne vyschlo v ústach,ruky skameneli a nohy dostali existenciu zele.Bolo vidieť že dostal pár dobre mierenych úderov.Jeho spodná pera krvácala,pod okom sa začala vytvárať modrina ktorá naberala fialkasti odtieň a obočie bolo preseknute.Aj keď bol takto dobiti stále bol to najkrajšie čo som kedy videla.Surovo ma vytiahol na nohy tahajuc ma preč z toho miesta ale najmä od chlapca.Drvil mi zápästie kým ma ťahal k autu na parkovisku.Čierne športové auto.Zastavil so mnou a otvoril dvere spolujazdca.Rýchlo som sa posadila dávajúc si okamžite bezpečnostný pás.Počula som ako sa vedľa mňa potichu uchechtol .Zdvihla som naňho zrak.Strčil kľúč do zapalovania a toto nebezpečné auto naštartoval.Cítila som ako auto pomaly ožíva.Motory nadskocili a mne sa to zdalo ako keby sa potešilo že je znova pri plnej sile.Auto vicuvalo na cestu a mi sme sa pustili po poľnej ceste.S obavami som sledovala tachometer ktorý práve prekročil 120 a stále stúpal.Ešte väčšie obavy mi však robil ten chalan vedľa mňa.Nebol pripútany."Priputaj sa"povedala som po chvíli a on namna otočil svoje zelené oči."Prinut ma"odsekol mi drzo a znova sa venoval ceste pred nami.Prosila som ho ale on nereagoval.Nemala som na výber.Odpútala som sa a natiahla som ruku k jeho pásu.Opatrne som ho prehodila cez jeho pás.Fajn to by sme mali.Teraz ho len pripútat.Ruku som natiahla k nemu ale nedociahla som.Klakla som si na kolená.Ak toto prežijem zabijem ho.Ruku som natiahla k nemu a opatrne som mu začala zapínať pás na miesto.On však trhol volantom a ja som nanho padla.Ťažko som sa z neho stavala spokojná s tím že sa mi to nakoniec podarilo.Sadla som si na miesto a zapasala som sa.Celú cestu bol ticho aj keď sa niekedy nebadane usmial.Len na pól pier.Videla som ako prechádzame cez bohatú štvrť.Vysoké luxusné domy s prednou záhradou ktorú vždy zdobili kvety všetkých farieb.Chránené obrovskými bránami za ktorými stáli nebezpečne vyzerajúce psi.Odvrátila som zrak.Nenávidela som prepych.Prišlo mi nefér že títo ľudia sa kúpu v peniazoch kým iný hladuju.Poriadali drahé večierky ktoré aj tak končia fiaskom.Ženy boli povrchné a namyslene.Muži zase arogantný a drzy.Úplný príklad človeka čo sedel za volantom tohto drahého auta.Videla som ako zabocil k jednému takému domu a zastal pred bránou.Stiahol okno a ja som zbadala vkusne obleceneho asi 30 ročného chlapa."Vitajte pán Styles vaša rodina vás už očakáva"povedal chlap na čo"pán Styles"odpovedal pritiknutim a pozlatena brána sa otvorila.Auto pomaly prešlo po štrku do podzemnej garáže ktorá bola snáď väčšia ako celý náš dom.Ako inak s drahými autami.Motor zostal vypnutý ale ja som sa ani nehla.Sedela som na drahej sedačke v jeho aute s prekrizenymi rukami na prsiach.Nejdem von.Pás vedľa mňa pukol na znak rozopnutia a po nom nasledovalo otvorenie dverí.O pár sekúnd sa otvorili aj tie moje a pás pukol aj mne.Mnou však ani nehlo.Ruky ma silno chytili a surovo vytiahli z auta."Teraz ľutujem že som ten pás zapla mal si tam umrieť"odsekla som neuvedomujuc čo som povedala."Hmm škoda nestalo sa tak "povedal bez menšieho citu v hlase kým so mnou kráčal do domu."Hej škoda"šepla som si popod nos a on ma pritlačil k stene.Dýchal mi do tváre svoj teplý dych ktorý mi vytváral husacinu po celom tele.Pozeral namna doslova ako na jedlo začínal ma desit."Si rada pripútaná?" spýtal sa chrapcavym hlasom a ja som nanho vytrestila oči."Áno"povedala som mu trochu roztrasene.Nechápala som prečo sa spýtal takú blbosť.Sledovala som jeho oči ktoré premenili farbu na temnu zelenú a začali sa v nich odrážať hriešne myšlienky.Ako keby mal nejaký svoj vnútorný svet a ktorom chvíľu snil.Znova ma potiahol smerom k dverám .Bože keby som ja len vedela čo ma bude v tom dome čakať ale hlavne že jeho otázka nepatrila pásu v jeho drahom aute.