Never stop singing/ Ashton Irwin

Part 1

Poznáte aj vy ten pocit, keď ste sami uprostred izby a lúčite sa zo všetkými vecami, spomienkami a zážitkami, ktoré vám táto izba zanechala? Áno presne tak sa cítim teraz aj ja.

Sťahujem sa totiž do Austrálie. Presnejšie do mesta  Sydney. Vo svojich 20 rokoch. Neuveriteľné.  Celý svoj život som strávila v New Yorku. Dosiahla som čo som chcela a teraz je ten správny čas sa posunúť  ešte vyššie.

,,Ally  je čas ísť" to ma už volá môj najbližší priateľ Austin. Bude mi strašne chýbať.

,,Už idem" pristihnem sa pri tom, ako si zotieram slzy. Neviem či to je od radosti alebo smútku. Pravdou je, že mi to tu bude všetko chýbať ale zároveň aj nie.

Cestou dolu schodmi si pripomeniem ako ma niekedy ešte na strednej pri schodisku čakal Austin. Šli sme na maturitný ples. Nezabudnuteľná spomienka.

Po všetkých tých mojich spomienkových obrazoch, ktoré sa mi vyjasnili v hlave, sa ani neviem akým činom usádzam do auta. Svoj starý dom nechávam opustený, tak ako som opustená aj ja.

~Na letisku~

Cesta ubehla o čosi rýchlejšie než zvyčajne. Na to, že je znova sychravé počasie bolo aj celkom málo áut. 

,, Si pripravená?" spýta sa ma po čase Austin. Len prikývnem.

,,Budeš mi chýbať"

,,Aj ty mne Austin. Ale vieš, že dostať sa do Austrálie bol vždy môj sen"

,,Ja viem, Ally" v jeho hlase začujem niečo, čo tam nemá byť. Nepozdáva sa mi to. Jeho modré  oči zrazu stmavnú a jeho typicky drsný pohľad ho teraz robí ešte príťažlivejším  no nie pre mňa. Austin sa ku mne začne nakláňať ale ja sa okamžite odtiahnem.

,,Austin, čo to robíš?" spýtam sa trochu vystrašene

,, To, čo som mal urobiť už na začiatku" len čo to dopovie zmocní sa mojich pier. Nie nežne ale drsne. Premkne ma zlé tušenie.

,,Čo to robíš?" spýtam sa hneď ako ho odstrčím.

,,Hovorím ti, že som to mal urobiť už na začiatku" 

,, Austin ale medzi nami nikdy nič nebude"

,,Aha tak práve preto všetkých opúšťaš? Alebo ako to vlastne je?" založí si ruky na prsiach

,,Pozri sa, nechcem sa hádať uprostred letiska a už vôbec nie pred cestou do Austrálie. Ja chcem len začať žiť nový život. Je to snáď zakázané?"

Na moju otázku len pokrúti hlavou na znak nesúhlasu. Je akýsi nesvoj. Takéhoto ho nespoznávam. Takto sa nesprával od doby kedy sme sa spoznali.

Z reproduktora sa ozve hlas pani, ktorá ohlási môj let. Keďže letenku už mám u seba len prejdem kontrolou ale Austina nechávam ďaleko za sebou. Len tak bez rozlúčenia. A v podstate mi to je aj jedno.

Austin sa nikdy ku mne nesprával ako pravý kamarát ako som si myslela. Nie raz som počula ako sa o mne rozprava z nejakým týpkom. Nie v dobrom slova zmysle. Austin o tom ani nevie, že som ich počula.